Petícia za obnovenie osobnej elezničnej dopravy na trati Plešivec – Roňava - Moldava nad Bodvou - Košice a naspä (Zdroj: My Gemer)
Aktivista bojuje za prinavrátenie vlakov z Plešivca do Košíc
HRHOV, KOŠICE, ROŇAVA. V petícii v mene občanov iada obnovenie osobnej elezničnej dopravy na trati Plešivec – Roňava - Moldava nad Bodvou - Košice a naspä tak, aby bolo zabezpečené vlakové spojenie aj jednotlivých obcí na tomto úseku.
„V Košickom kraji majú občania také isté právo na elezničnú dopravu ako všetci ostatní v našom štáte. A mi srdce trhá, e región, v ktorom ijem, je z pohžadu cestovania odrezaný a zabudnutý. A ja sa pýtam, prečo? My tu nie sme žudia, občania tak ako Bratislavčania?“ pýta sa 22-ročný Dávid Ragán z Hrhova.
Na spomínanom úseku premávajú výlučne rýchliky, ktoré nezastavia vo väčšine obcí na trati. Neexistujú na nej osobné elezničné spoje. Ragán tvrdí, e by o ne žudia mali záujem.
Chce vlaky aj pre obce
„iadame obnovenie spoja zo stanice Plešivec cez Slavec, Roňavu, Jovice, Lipovník, Jablonov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky, Turňu nad Bodvou, Drienovec, Moldavu nad Bodvou, Mokrance, Čečejovce, Cestice, Vežkú Idu, Hutníky, Hanisku pri Košiciach, Barcu, Košice predmestie do stanice Košice a naspä,“ vraví autor petície.
Mrzí ho, e sa v regióne dá cestova vlakom iba z Roňavy alebo z Moldavy nad Bodvou.
„Keď chcem cestova vlakom, musím sa presunú autom alebo autobusom do Moldavy nad Bodvou. Veža žudí cestuje z Moldavy do Košíc. Dve súpravy sú hneď preplnené. Nie sú komfortné a pohodlné. Aj starší žudia často musia celú cestu stá pre nedostatok miesta. źudia vlaky chcú, autobusy sú drahé a preplnené, iná monos, iaž, nie je. Ešte ako študentovi sa mi často stalo, e som sa nezmestil do diažkového autobusu.“
Ragán tvrdí, e zavedením osobných vlakov by sa zníila aj nehodovos na cestách, bola by menšia premávka, čím by sa prispelo k ochrane ivotného prostredia.
„ijeme uprostred Slovenského krasu, podža mňa najkrajšieho národného parku v Európe. elezničná doprava by výrazne zvýšila návštevnos turistických atrakcií v našom regióne. Podpisy pod petíciu zbierame do konca roka, momentálne ich máme vyše 2 000,“ uzavrel mladý mu.
Starostka Plešivca o vlakoch nerokovala
O probléme vie aj starostka Plešivca Iveta Šušánová (Most-Híd).
„Petícia za obnovenie osobnej elezničnej dopravy na trati Plešivec – Košice bola k dispozícii aj na našom úrade. Rokovania v tejto veci neprebehli. Cesty sú naozaj prepchaté, žudia, ktorí nemajú auto, vyuívajú autobusy, ale v niektorých časoch nie je iadny priamy spoj smerom na Košice. Osobné vlaky by určite zlepšili celkovú situáciu v doprave, či u v odžahčení ciest, v lepšej dostupnosti do menších obcí smerom na Košice, do ambulantných zdravotníckych zariadení v Košiciach, ale aj k podpore cestovného ruchu,“ povedala nám I. Šušánová.
Vlaky u roky nejazdia
Nelichotivú situáciu sa snaí rieši Košický samosprávny kraj (KSK). Blišie informácie o tejto petícii zatiaž nemá.
„Máme však informácie o petícii na obnovenie elezničnej dopravy na trati Muráň – Plešivec. KSK navrhoval rozšíri túto poiadavku o predĺenie vlakov z Muráňa do Plešivca a do zastávky Roňava, mesto. Týmto riešením by sa zlepšila dopravná obsluha nielen územia Banskobystrického, ale aj Košického kraja v regióne Gemer. Na trati č. 160 v úseku Košice – Plešivec jazdili osobné vlaky do decembra 2012, následne u len z Košíc do Turne nad Bodvou a spä. Od 15. decembra 2015 sa 4 páry vlakov v úseku Košice – Turňa nad Bodvou upravili na 7 párov vlakov na úseku Košice – Moldava nad Bodvou, mesto. Naďalej po tejto trati premáva 5 párov rýchlikov z Košíc do Zvolena a Bratislavy,“ vraví hovorkyňa predsedu KSK Anna Činčárová.
Dopĺňa, e KSK rokuje so elezničným dopravcom (ZSSK) a objednávatežom, ktorým je Ministerstvo dopravy a výstavby SR o navýšení objednávky elezničných sluieb.
„Neustále apelujeme na zavedenie aplikácie Ciežového grafikonu elezničnej dopravy do roku 2020. Od začatia prevádzky terminálu Moldava nad Bodvou, mesto navýšil kraj počet autobusových spojov. Nimi zabezpečujeme prepravu cestujúcich z okolitých obcí, ktorí prestupujú z vlakov a obmedzili sme súbenú dopravu. Aktuálne riešime otázku zlepšenia dopravného spojenia Košice – Roňava počas vožných dní v rozsahu platných dopravných licencií.“
Kraj chce rokova o budúcnosti dopravy
Či sa situácia v súvislosti s moným zavedením osobných vlakov v regióne zlepší, nevedno.
„Košický samosprávny kraj aktívne rieši dopravné potreby prostredníctvom prímestskej pravidelnej autobusovej dopravy. Aktuálne spracovávaný Plán udratežnej mobility Košického kraja poukazuje na nedostatočnú kvalitu a ponuku elezničnej dopravy v Košickom kraji a na nevyuitý potenciál elezničnej dopravy. Tento dokument bude podkladom na ďalšiu diskusiu objednávatežov o budúcnosti systému verejnej dopravy v našom kraji,“ dodala Činčárová.
KSK koncom júna na stretnutí so elezničnou spoločnosou Slovensko, eleznicami Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy a výstavby SR v súvislosti s prerokovaním cestovného poriadku 2019/2020 vzniesol poiadavku aspoň na zavedenie rýchlikového spojenia Košice – Zvolen kadé 2 hodiny.
Tento spoj by poskytol monos na úpravu nadväzného systému pravidelnej autobusovej dopravy v jednotlivých prestupných bodoch.
Obnovenie elezničnej osobnej dopravy na tratiach Plešivec – Muráň
My, občania Slovenskej republiky, iadame Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o obnovu elezničnej osobnej dopravy na tratiach Plešivec – Muráň (165). Navrhujeme zabezpeči priame vlakové spojenie okresného mesta Revúca so elezničným dopravným uzlom Plešivec.
Nakožko okres Revúca patrí medzi okresy trvalo zaostávajúce, prinieslo by obnovenie vlakovej dopravy, odstránenie diskriminácie z titulu existencie dvoch dopravných ciest (cestnej a elezničnej). Zároveň by sa obnovilo spojenie k elezničnej trati Zvolen – Košice a opačne a v neposlednej rade vytvoril by sa predpoklad k rozvoju turistiky a cestovného ruchu v rámci akčných plánov, špeciálne cykloturistiky pri pouití vlakových jednotiek na prepravu bicyklov. Zároveň sa zníi vyuívanie osobnej automobilovej doprave do práce, čo pozitívne prispeje k zníeniu emisií, dopravných špičiek a odžahčí záa ivotného prostredia. Zároveň pri existencii spádovej nemocnice v Revúcej a okresných škôl sa vytvoria predpoklady na dochádzku do uvedených zariadení vlakmi, čo podporí úvahy elezničnej spoločnosti o jej obnove z titulu zabezpečenie ekonomiky a rentability jej prevádzky.
Petícia za obnovenie zastavovania vlakov v stanici Harmanec - jaskyňa
My, občania SR, ČR, i ďalších krajín, v dôsledku dlhodobej neochoty národného dopravcu elezničnej spoločnosti Slovensko, reagova na oprávnené poiadavky cestujúcich na zastavovanie vlakov v uvedenej stanici, iadame kompetentný rezort, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, o intervenciu v záujme nápravy súčasného neakceptovatežného stavu. Neumoni verejnosti navštevova turisticky atraktívne územie rozhrania Vežkej Fatry a Kremnických vrchov, disponujúce mnostvom prírodných krás(zďaleka nielen Harmanecká jaskyňa) a unikátnou technickou pamiatkou(rizňou v doline Rakytovo), škodí rozvoju turizmu. Tento roky trvajúci neblahý stav je najvyšší čas napravi.
Dopravca takto priamo vyháňa žudí z nosného dopravného systému do individuálnej automobilovej dopravy, čo je v príkrom rozpore s misiou verejnej elezničnej dopravy v rámci dlhodobej dopravnej politiky štátu, absolútne ignorujúc ekologický aspekt(ktorý by mal by v takomto vzácnom území prioritou). Poadovaná zmena nebude prakticky nič stá(zanedbatežné náklady na sanáciu čakárne v budove stanice); naopak, prejaví sa zvýšením trieb z cestovného, postoj dopravcu je preto nepochopitežný o to viac.
Najabsurdnejším na celej veci je fakt, e vlaky v tejto stanici kvôli kriovaniu s protiidúcimi zastavujú, vystúpi a nastúpi však legitímne nemono, hoci nezriedka trvá státie 5 - 10 minút! Za tožký čas mono pokojne stihnú naloi, resp. vyloi i bicykle - oblas disponuje bohato rozvetvenou sieou lesných ciest a zvánic, smerom ku Krážovej studni a Krínej v hlavnom hrebeni Vežkej Fatry, ideálnou pre účely cykloturistiky. Vyuívajme v maximálnej miere existujúcu unikátnu eleznicu, ako sa to deje v kadej civilizovanej krajine; krásy a monosti, ktoré tu máme, sa odvďačia v podobe duševnej regenerácie a telesnej kondície.
Argument o nízkej frekvencii cestujúcich jednoznačne vyvracajú tisíce signatárov petície z rôznych kútov Slovenska, Česka, i ďalších krajín, ktorí chcú a budú vlakové spoje v stanici Harmanec - jaskyňa vyuíva; ide teda o verejný záujem výrazne nadregionálneho charakteru!
Čím viac sa nás pre dobrú vec spojí, tým jasnejší signál vedeniu ZSSK, aby konečne adekvátne reagovalo! Po takmer 7 rokoch je najvyšší čas pochopi, e táto technicky jedinečná tra s pohnutou históriou, dopĺňajúca kolorit krásneho horského prostredia; pri výstavbe ktorej zahynulo 36 osôb, a ktorú obdivujú i mnohí cudzinci zo vzdialených krajín; má dlhodobý potenciál, ktorý trestuhodne zanedbávame..
Zdroj: TU!
PETÍCIA ZA ZACHOVANIE SPREVÁDZAJÚCEHO PERSONÁLU VO VLAKOCH OSOBNEJ DOPRAVY
My, elezničiari, cestujúci, obyvatelia SR a EÚ vyjadrujeme nesúhlas so zámerom dopravcu elezničná spoločnos Slovensko, a. s. (ďalej ZSSK) zruši sprevádzajúci personál (vlakvedúcich) vo vlakoch osobnej dopravy na tratiach:
- Kúty – Skalica na Slovensku,
- Zohor – Záhorská Ves,
- Trenčianska Teplá – Vlárský průsmyk,
- Úžany nad itavou – Zlaté Moravce,
- Levice – Štúrovo,
- Čata – Šahy – Zvolen,
- Studený Potok – Tatranská Lomnica,
- Čadca – Makov,
- Lučenec – Utekáč,
- Bánovce nad Ondavou – Vežké Kapušany,
- Zvolen – Banská Štiavnica,
- Horná Štubňa – Prievidza,
- Kražovany – Trstená,
- Humenné – Medzilaborce,
- Prešov – Bardejov,
- Humenné – Stakčín.
Zároveň iadame vyrieši bezpečnos cestujúcich pri odchode vlakov zo zastávok na uzatvorenom dopravnom systéme TE, hlavne na zastávkach umiestnených vo vonkajších oblúkoch a na neosvetlených zastávkach Nový Smokovec, Sibír, Tatranské Zruby, Danielov dom, Pekná Vyhliadka, Horný Smokovec.
Vedú nás k tomu nasledovné dôvody:
Sprevádzajúci personál vo vlakoch zastupuje prítomnos žudského faktora a poskytuje pomoc a podporu pri cestovaní.
Budovanie rádiových sietí potrebných na spojenie rušňovodič - výpravca na sieti SR je nedostatočné, a iadne.
V prípade TE sa problémy s bezpečnosou cestujúcich pri odchode vlakov z problematických zastávok dlhodobo neriešia.
Cestovanie vlakmi by sa malo užahčova pre všetky skupiny cestujúcich, hlavne pre tie, ktoré potrebujú asistenčné sluby.
Prístup záchranných zloiek v prípadoch nehôd k mnohým miestam na slovenských elezničných tratiach je vežmi náročný.
V Európe sa zrušenie personálu vo vlakoch nikde neosvedčilo a obyvatelia EÚ takisto spustili kampane za zachovanie personálu vo vlakoch.
iadame Ministerstvo dopravy a výstavby a Dopravný úrad o prehodnotenie uvedeného zámeru dopravcu ZSSK.
FEDERÁCIA STROJVODCOV a ODBOROVÉ ZDRUENIE ELEZNIČIAROV
Zdroj: TU!
Petícia obyvatežov obcí a miest leiacich na elezničnej trati č. 131 za dokončenie jej modernizácie
Občania obcí Kútniky, Dolný Bar, Dolný Štál, Okoč, Bodza, Zemianska Olča, Okoličná na Ostrove, Horná Zlatná, Zlatná na Ostrove, Nová Strá miest Vežký Meder a Komárno; plus okolité obce, obyvatelia ktorých vyuívajú elezničnú tra č. 131 Bratislava-Komárno iadame eleznice Slovenskej republiky, aby dokončili začatú rekonštrukciu/modernizáciu tejto trate.
V r. 2012, keď na túto tra prišiel nový prepravca RegioJet nám totito bolo sžúbené, e modernizácia prebehne vo dvoch etapách - prvá, ktorá aj prebehla, po Dunajskú Stredu, druhá, o ktorú iadame; na trase vedúcej cez vyššie zmienené obce a mestá.
Na tejto trase leia aj kúpežné mesto Vežký Meder a historicky významné mesto Komárno. Dovolím si tvrdi, e práve cez dopravu sa dá významne podpori turistický ruch v danom regióne.
Modernizované stanice by na kožaje vrátili mnostvo cestujúcich, vidíme to na u modernizovanej časti trate, kde žudia z blízkych obcí volia na dopravu do práce práve elezničnú prepravu. V Komárne je u dnes, ešte pred dobudovaním mosta/obchvatu problematickým práve smer z Bratislavy, keď sú v rannej špičke kolóny a po Novú Strá - tie by sa mohli vďaka lepšej elezničnej doprave zmierni.
Na tejto trase jazdia "nízkopodlané" vlaky, no označenie "nízkopodlané" im prináleí len po Dunajskú Stredu. Ďalej, keď v niektorých obciach je nástupný ostrovček vo výške trate je vežký problém nastúpi do takéhoto vlaku aj človeku bez obmedzení mobility, prípadne mamičke s kočíkom, človeku s bicyklom. Pri týchto spojoch je aj piktogram vozíčkara - čo za Dunajskou Stredou pôsobí takmer ako výsmech. Vlakový personál, spolucestujúci síce sú ochotní pomôc, no vyloi takmer 100kg (mechanický invalidný vozík 20-25 kg; "ivá váha" človeka nech je 70 kg) si trúfa málokto a chce to vežkú dávku odvahy aj od samotného vozíčkara.
Chcem veri, e Vám vyššie vymenované skutočnosti nie sú žahostajné a e aj my, za Dunajskou Stredou čoskoro budeme môc cestova ako žudia ijúci v 21. stroročí.
I. Páleník, go-ok E. Balašková, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ZO Komárno