Mapa trate
Nechcel som sa naháňať v nedeľu tam aj späť, preto som sa rozhodol cestovať na Kysuce už v sobotu. Ani neviem prečo, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodol cestovať vlakom. Tak som nasadol do rýchlika Liptov a po prestupe v Žiline som vystúpil v Čadci. Chvíľu som sa zdržal na železničnej stanici a snažil sa niečo odfotiť, no slnko sa ako naschvál väčšinou skrývalo za mračnami. S časti spokojný so zábermi som sa poprechádzal po okresnom meste a po zotmení som išiel spať. V nedeľu ráno odchádza (o 6.50 hod.) autobus z Čadce priamo do skanzenu vo Vychylovke.
V Čadci bolo ráno hmlisté, ale po príchode do Novej Bystrice po hmle nebolo ani stopy. Len z času na čas prehuplo ponad kopce nejaké mračno. Okolo ôsmej sa v depe HLÚŽ začali už zhromažďovať prví milovníci železníc. Celej akcii predchádzalo pokrstenie dieselového rušňa BNE 50 (výr. č. 68), ktorý po oprave pribudol do stavu prevádzkovaných vozidiel.
O opravu rušňa sa zaslúžili
Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník bola v roku 1972 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. To ju zachránilo pred úplnou likvidáciou. Lesné železnice na Slovensku sa začali od polovice 20. storočia rušiť. Jedinečnosť Kysucko-oravskej lesnej železnice je v jej úvraťovom systéme, pomocou ktorého trať na krátkom úseku prekonáva značné výškové rozdiely. Z celej pôvodnej dĺžky asi 107,5 kilometra zostal zachovaný len asi 8 kilometrový úsek a malá časť technického vybavenia v podobe parných rušňov, oplenových a plošinových vozňov, ktoré sú v správe Kysuckého múzea v Čadci.
Po krátkej slávnosti a symbolickom prípitku šampanským sa začal pristavený osobný vozeň zapĺňať prvými vozenia chtivými návštevníkmi. Využil som príležitosť na oboznámenie sa aspoň s tou časťou trate, na ktorej prebieha doprava. Východiskovou a súčasne cieľovou stanicou je stanica Skanzen, odkiaľ vláčik ide do stanice Chmúra. Tu je krátka ukážka úvraťového systému. Zo stanice Chmúra ide vláčik späť až do dolnej stanice Kubátkovia, aby sa opäť vrátil do stanice Skanzen, kde je aj depo HLÚŽ.
Stanica Chmúra je úvraťová a umiestnených je tu tiež niekoľko exponátov, ktoré sa oplatí pozrieť. Najlepšie je prejsť celú trať peši a zároveň si prezrieť aj expozíciu Múzea kysuckej dediny.
V stanici Skanzen je depo HLÚŽ. Pôvodná drevená budova provizórneho depa žiaľ vyhorela v roku 1988, nové depo bolo postavené v roku 1995.
Stručné informácie o histórii Kysucko-oravskej lesnej železnici sa môžu návštevníci dozvedieť z ústneho podania počas jazdy vlakom alebo z informačných panelov, vedľa ktorých je umiestnený ďalší nefunkčný rušeň z naloženými oplenovými vozňami. Po ľavej strane informačných panelov je štvorica drevených vretenových zdvihákov pre dvíhanie vozňov a rušňov. V budove oproti si návštevníci skanzenu môžu pozrieť dokumentárne filmy o HLÚŽ.
Parný rušeň ČKD výr. č. 2612/1948
Prevádzka na HLÚŽ je v sezóne od mája do októbra zabezpečovaná denne dieselovými rušňami, cez víkend je na čele osobných vlakov parný rušeň. V nedeľu počas Dňa železnice sa tu striedali rôzne kombinácie, takže nejeden fanúšik železnice si prišiel na svoje.
Vláčik na čele s U 34.901 pri návrate zo stanice Kubátkovia
Parný rušeň U 34.901 bol vyrobený v roku 1909 v Budapešti pôvodne pre Čiernohronskú lesnú železnicu. V roku 1975 ho odkúpilo Kysucké múzeum v Čadci a následne bol rušeň zrekonštruovaný.
Parný úzkorozchodný rušeň U 45.9 bol vyrobený v roku 1916 v Budapešti pôvodne pre Oravskú lesnú železnicu lesnú správu v Lokci.
Deň železnice bol v znamení prevádzky štyroch rušňov. Okrem uvedených parných to boli aj dva motorové. Dieselhydraulický DH 120 a novo zrekonštruovaný dieselelektrický rušeň BNE 50 sa striedali na postrku premávajúcich osobných vlakoch. Nechýbala ani sľubovaná sólo jazda všetkých štyroch mašiniek.
Pred depom bol na krátku chvíľu vystavený aj nefunkčný parný rušeň „Gontkulák“ (ČKD výr. č. 1441/1928), ktorý bol pôvodne v roku 1929 dodaný na lesnú železnicu v Žarnovici. V roku 1951 bol premiestnený na KOLŽ, kde dostal podľa lokality na Orave svoju súčasnú prezývku.
Spokojný s vydareným výletom som o 15.05 hod. nasadol do autobusu, ktorý v nedeľu odchádza do Žiliny priamo zo skanzenu, a cestoval späť do Bratislavy. No ešte predtým som si na pamiatku v pokladni skanzenu kúpil turistické známky. Do Vychylovky sa určite rád vrátim, a všetkým odporúčam tunajšiu historickú lesnú úvraťovú železnicu navštíviť.
Podrobné informácie o HLÚŽ sú uverejnené na internetovej stránke Klubu romantikov úzkorozchodnej železnice Oravy a Kysúc,
alebo v publikácii od autora: