V dňoch 2. a 3. septembra 2006 sa konal 8. ročník zrazu historických koľajových vozidiel v Bratislave v depe na východnom. Pripomeňme si spoločne túto udalosť krátkou prezentáciou toho, čo som na tejto akcii zaznamenal. Bol to posledný zraz, ktorý sa konal v septembri. 

Na akciu som sa vybral trochu neskôr, ale ešte pred obedom. Na Rendez som sa odviezol z hlavnej stanice, z ktorej počas konania akcie chodia mimoriadne vlaky. 
 

 

Zrazu historických koľajových vozidiel sa ako vždy zúčastnilo hodne domácich exponátov a nechýbali ani exponáty zo zahraničia. Z domácich mal premiéru parný tendrový rušeň 464.001, v čase konania akcie ešte ako nepojazdný vlastnou silou. 

 

 

Z Českej republiky tu boli dva parné rušne, 498.022 nulkový Albatros a 464.102 Ušatá, ktorú som v sobotu zachytil aj na čele vlaku z Petržalky. 
 

 

Fanúšikov železníc a návštevníkov z Maďarska na akciu priviezol mimoriadny vlak na čele s motorovým rušňom M 61.001 Noháb. 
 

 

Z Maďarska na akciu prišiel tiež historický parný rušeň MÁV radu 220. Pretože sa rušne tohto radu pohybovali aj na tratiach Slovenska, je vhodné o nich uviesť aj zopár zaujímavostí a technických informácií. 
  Parný rušeň MÁV radu 220 (ČSD 264.5)

 

Koncom 19. storočia sa na tratiach MÁV rozšírili rušne jednoduchej konštrukcie s usporiadaním náprav 2´B, ktoré boli určené pre rýchliky. Prvý takýto rušeň vyrobila v roku 1881 lokomotívka v Budapešti s pôvodným označením Ia. V roku 1911 došlo k preznačeniu rušňov MÁV a tieto rušne dostali nové označenie ako rad 220. Rušne boli vyrábané do roku 1900 a v Uhorsku ich bolo vyrobených celkom 201. Neskôr vyrobené rušne mali namontovanú aj tlakovú brzdu. Rušne boli v Uhorsku rozšírené na rýchlikoch na rovinatých tratiach. Päť rušňov kúpila aj Košicko-Bohumínska železnica, tieto rušne neskôr dostali označenie ČSD 254.4. Po roku 1918 novovzniknuté ČSD nemali o tieto nehospodárne rušne záujem, ale z dôvodu nedostatku rušňov na území Slovenska ich zostalo v prevádzke šesť, a to v Nových Zámkoch. Rušne boli u ČSD označené ako rad 264.5. Z prevádzky boli vyraďované postupne počnúc rokom 1926, rušeň 264.503 po vyradení v roku 1926 slúžil nejaký čas ako vykurovací kotol K6. Posledné dva rušne 264.501 a 264.502 boli vyradené v roku 1937. 
 

Rýchlikové rušne MÁV s usporiadaním náprav 2´B majú kotol uložený nízko medzi spriahnutými kolesami s veľkým priemerom. Kotol má jeden parný dóm, bližšie k búdke je piesočník a otvor pre plnenie kotla vodou. Dymnica je vpredu predĺžená, zväčšený priestor dymnice mal spomaľovať prúdenie spalín v dymnici a tak zmenšovať úlet iskier z Prüsmannovho komína. Tlak pary v kotle 10,5 barov bol neskôr zvýšený na 12 barov (atmosfér). Rošt má plochu 2,1 m². Popolník je pomerne priestranný, pretože sa kúrilo menej kvalitným hnedým uhlím, z ktorého zostávalo hodne popola. Parný stroj je dvojčitý, má dva parné valce s priemerom 450 mm so zdvihom piestu 650 mm. Výkon rušňa je 440 kW a s hmotnosťou 81 ton dosahuje maximálnu rýchlosť 90 km/hod. Rám rušňa je vonkajší. Hnacia náprava a tiež spriahnutá náprava majú hallské kľuky. Stephensonov rozvod je uložený na kľukách z vonkajšej strany rámu. Predný Kamperov podvozok s behúňmi je výkyvný z vnútorným rámom. Pôvodne bol výkyvný čap podvozku až na jeho konci, pre zlepšenie jazdných vlastností bol v ďalších sériách rušňov umiestnený medzi behúňmi podvozku. Hnacia a spriahnutá náprava sú vo vonkajšom ráme. Priemer kolies hnacej a spriahnutej nápravy je 1825 mm. Behúne majú priemer 1040 mm. 
 

 

Okrem už spomenutých exponátov nechýbali ani ďalšie malé a veľké parné rušne a motorové rušne. Medzi motorovými rušňami sa objavil aj moderný rušeň 2016.903-3 spoločnosti LTE. 
 

 

Čas na akcii plynul veľmi rýchlo a človek sa ani nenazdal a padol súmrak. Po zotmení nastala chvíľa pre nočné fotenie a potom už len rozlúčenie sa so známymi a odchod domov. 
 

 

Zdroj informácií: