Remäta: Pekelský tunel, Bralský viadukt a Bralský tunel na mape.
Viadukt Bralský
Bralský viadukt leí v stavebnom km 7,2/4 a je najvyšším na trati. Viadukt leí v priamke, má tri otvory a niveleta stúpanie 15,998 promile. Prostredným otvorom prechádza potok a lesná cesta.
Viadukt má spojitý plechový nosník s tromi poami s rozpätím 30 m s mostovkou zapustenou. Dka viaduktu medzi závernými múrmi je 90,80 m, celková dka aj s oporami je 98,30 m. Najväšia výška nivelety nad dnom potoka je 27 m. Obe opory majú pri rube po dve konzoly na elezobetóne, ktoré nahradzujú rovnobené krídla. Vyloenie konzol je 2,25 m a výška asi 3,80 m. Opory majú postranné nábehy pomere 20:1, predná strana opôr je zalomená z nábehu 20:1 do 3:1. Všetky piliere sú uloené v dolomitovej skale. Piliere majú nábeh 20:1 a majú pôdorys obdnika s rozmermi 2,50x5,00 m. Základy sú betónové, drieky sú z lomového kamea (andezit z lomu „Pfaffenberg“), úloné kvádre sú zo sliezskej uly.
Oceová spojitá konštrukcia má hlavné nosníky plnostenné vo vzájomnej vzdialenosti 2,80 m, priehrady 36x2,50 m, šírka mostnej plochy medzi zábradlím je 4,50 m. Podlaha je vyloená obojstranne na konzolách 0,85 m. Nad oboma piliermi sú záchranné výstupky. Výška stojiny hlavných nosníkov je 2,50 m (1/12 rozpätia). Stojina je stykovaná zvisle aj pozdne uprostred výšky. Nitované pozdne nosníky sú umiestnené medzi prienikmi pri ich horných pásoch. Vetranie pozdnych nosníkov je v ich hornej asti. Nitované prieniky sú vo výške asi 300 mm pod hornými pásmi hlavných nosníkov, o ktoré sú opreté konzolami. Hmotnos oceovej konštrukcie, ktorú dodalo Vítkovické horní a hutní tístvo, je 246767 kg.
Pekelský tunel
Jednokoajný, 304 m dlhý tunel pretína miestny chrbát. Nadloie dosahuje 20 m. V smere od Handlovej leí 147,78 m v oblúku s polomerom 300 m a zostávajúca as leí v priamke. Niveleta má v oblúkovej asti stúpanie 12,1345 promile a v rovnej asti 13,997 promile.
Spodná smerová štôla sa zaala razi 5.11.1927, razená bola celá z handlovskej strany a prerazená bola 20.4.1928. Dno štôlne bolo razené 70 cm pod niveletou, aby sa dal vybudova odvodovací kanál. Plný výlom zaal 1.8.1929, pouitá bola modifikovaná novšia rakúska metóda so zjednodušeným dreveným vystuením, pretoe hornina nevytvárala tlak. Tunel je celý obmurovaný a nemá spodnú klenbu. Výmurovka bola rozdelená okrem dvoch portálov a ich susedných kratších pásov na prstene po 8 m. Vzhadom na horninu boli priaznivé podmienky, ktoré umoovali vylamovanie a obmurovanie súasne u niekokých susedných pásov. Plný výlom sa robil strojne pomocou pneumatických kladív „Flottman“ a tie boli pouité pneumatické lámae. Výmurovka tunelovej rúry, portály a dno tunela aj s kanálom boli hotové 17.1.1931. Nepremokavý kryt nebolo potrebné robi.
Pre asti tunelovej rúry s výmurovkou z lomového muriva bol pouitý andezitový kame z lomu „Pfaffenberg“, ktorý bol priváaný po príjazdovej úzkokoajnej eleznike a k štubanskému portálu.
Štubanský tunel
Kvôli nepriaznivým terénnym podmienkam bolo nevyhnutné pred vchodom do stanice Horná Štuba od Vrútok postavi alší tunel. Os tunelu je v protioblúku v tvare „S“. Celková dka tunelu je 646 m. Za handlovským portálom v km 17,184 leí as tunelu s dkou 541,07 m v oblúku s polomerom 300 m, potom nasleduje 69,02 m v priamke a zostávajúca as 35,91 m je v opanom oblúku. Niveleta má smerom do Hornej Štubne stúpanie 3,115 promile.
Tunel prechádza tlak nevytvárajúcou horninou, sasti tvrdými trachytovými tufmi a sasti vrstevnatými andezitmi a miestami mohutnými vrstvami pevného tufu. Podloie dosahuje hrúbku od 20 do 45 m. Celkový výtok vody z tunela spoiatku 5 litrov za sekundu klesol postupne na 1 liter za sekundu.
Spodná štôla bola razená z oboch strán rune, neskôr zo strany od Handlovej aj strojne. Dno štôlne bolo o 70 cm nišie ako niveleta.
Zo strany od Handlovej sa zaalo razi 20.6.1929 a vyrazilo sa 510 m. Zvyšných 136 m bolo vyrazených od Hornej Štubne, tu sa zaalo razi 14.1.1930. Smerová štôla bola prerazená 4.4.1930.
Plný výlom sa zaal 28.11.1929 a bola pouitá novšia rakúska metóda vzhadom na povahu horniny s podstatne zjednodušenou výdrevou. Pri plnom výlome sa vtalo strojne pomocou pneumatických kladív „Flottman“ a „Bora“. Kee skalnatý výlomový materiál mal dobré vlastnosti, bol pouitý pre výstavbu násypu na šírej trati a pre rozšírenie elezninej stanice Horná Štuba.
Tunel je po celej dke obmurovaný, väšinou len obkladovými a slabými tlakovými typmi, silnejší tlakový typ je len v dke asi 50 m. Výmurovka tunelovej rúry bola okrem portálom a niekokých krátkych pásov rozdelená na 8 m dlhé pásy. Nepremokavý kryt stropnej klenby bol urobený pomocou vlnitých plechov a betónu iba v pásoch 34 a 43 v dke 84 m. Výmurovka bola ukonená 15.11.1930. Zvláštnosou tohto tunela je, e nad Handlovským portálom ide hlavná cesta z Kremnice do Martina.
Informácie o výstavbe a parametroch uvedených elezniných objektov sú uvedené v literatúre, z ktorej sú pouité aj fotografie z ias výstavby:
In. Dr. techn. Josef Konrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy z Handlové do Horní Štubn, Pamtní spis o stavb, Praha 1933
Fotografie objektov uvedených v lánku si môete pozrie vo fotoalbume. © Autor
Svisiace lnky:
80. vroie trate Handlov Horn tuba (20.12.2011)
Na trati 145 Prievidza Horn tuba vyrstol nov eleznin most (06.10.2009)
Tunely a mosty medzi Handlovou a Hornou tubou (2.) - Bralsk tunel (tunel T. G. Masaryka) (26.10.2008)
Tunely a mosty medzi Handlovou a Hornou tubou (1.) - tunel Pstruhrsky, tunel Hjnicky a viadukt Chotrsky (18.10.2008)
Tra 145: Horn tuba - Prievidza (27.09.2007)