Železničné.info pro PDA Železničné.info pro PDA - 28.03. 2024
Home | Top 10 | Vyhľadávanie |
Železničky
Z histórie Čiernohronskej železnice
Peter, 19.03.2009 (26677 prečítané)

     Tradične sa dňa 1. mája t.r. otvorí ďalšia sezóna Čiernohronskej železnice a Lesníckeho skanzenu. V tomto roku bude otvorenie v znamení storočnice a pripravený je pestrý program. Premávať na Čiernohronskej železnici bude aj parný rušeň U 34.901, ktorý patrí Kysuckému múzeu a premáva na Historickej lesnej úvraťovej železnici. Tento rušeň bol zapožičaný v januári a  na Čiernohronskej železnici bude premávať do osláv storočnice. Pripomeňme si týmto príspevkom vznik a minulosť tejto lesnej železnice.

Z dôvodu narastajúcej spotreby dreva v prvej polovici 19. storočia bolo na Horehroní postavených viacero nových píl. Tradičná forma dopravovania dreva z lesov, splavovanie, však už nepostačovalo pokryť zvýšenú spotrebu. Preto ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti v roku 1898 nariadilo riaditeľstvu štátnych lesov v Banskej Bystrici vypracovať návrh na výstavbu lesnej železnice s ekonomickým zdôvodnením. V roku 1901 bol návrh vypracovaný a začalo sa vymeriavanie trasy novej lesnej železnice z Hronca do Čierneho Balogu s rozchodom 760 mm. S jej výstavbou sa začalo v apríli 1908 a do konca roku bol úsek dlhý 10,7 km hotový. Dňa 8. januára 1909 bola vykonaná policajno-technická pochôdzka.
 
Chvatimech
Chvatimech
 
Chvatimech
 
Chvatimech - most cez Hron na trati ČHŽ
Chvatimech
 
Ešte pred 1. svetovou vojnou v rokoch 1909 až 1910 bol postavený traťový úsek z Hronca do Štiavničky, v rokoch 1911 až 1912 traťový úsek z Chvatimechu do Piesku a v roku 1912 bola predĺžená trať z Čierneho Balogu do Dobroča o 3,5 km.
 
Rok výstavby
Úsek trate
km
1908 - 8.1.1909
Hronec - Čierny Balog
10,7
1909-1910
Hronec - Štiavnička
 
1911-1912
Chvatimech-Piesok
 
1911-1912
Čierny Balog - Dobroč
3,5
1915-1920
Dobroč - pred Boldišku
4
1927
spred Boldišky po Stádlo
2,5
1938
po Starú dolinu
2,2
 
 
 
1916-1927
trať Páleničnô z Dobroče do Čiernej doliny
4,3
1937-1948
prípojná trať v Čiernej doline
 
1936-1938
trať z Čiernej doliny do Veľkého tajchu
3,2
1938
trať až za Dlhý grúň
3,1
1941
trať pod Vepor
1,8
 
 
 
1920-1921
úsek Brôtovo z Dobroče po Skalicu
4,9
1940
odbočka Krížno
2,7
 
 
 
1915
dolina Vydrovo
4,5
1923-1924
do Prostrednej doliny
2,8
1929-1930
v Korytárskom
 
1936-1937
v Podtajchovej
3,1
1946
predĺženie v Podtajchovej
0,7
1941
prípojná trať v Obrubovanskej doline
 
 
 
 
1915-1916
Hronec - Osrblie
 
1916-1922
Osrblianska trať z Hronca na Tri vody
15,5
1944-1945
odbočujúca trať do Prostrednej doliny
1,6
1938-1939
trať Tri vody - Suchá jama
 
 
 
 
1923-1928
trať Kamenistá z Hronca na Sihlu
(+odbočky a koľaje nakládky a stanice)
23,5
6,3
1938
odbočujúca trať z Hrončoka na Kyslú
2,5
1947-1949
Čierny potok na Smrečiny
 
 
 
 
1908-1949
Celá trať
132,97
 
Výstavba úsekov Čiernohronskej lesnej železnice prebiehala pomerne rýchlym tempom. Za 20 rokov bolo postavených asi 100 km tratí. Za niekoľko desaťročí sa vybudovala jedna z najrozsiahlejších sietí úzkorozchodných tratí. Posledný úsek úzkorozchodnej trate bol postavený z Čierneho potoka na Smrečiny v období rokov 1947 - 1949 a celková dĺžka siete tratí dosiahla 131,98 km. Traťové úseky boli stavané v údoliach s množstvom oblúkov, ktoré mali najmenší polomer 60 m. Sklonové pomery na jednotlivých úsekoch trate boli od nuly až do 70 promile a prevádzka bola z tohto dôvodu dosť náročná. Najnáročnejší úsek bola trať Selecká, kde stúpanie dosahovalo až 71 promile.
 
Valaská
Valaská
 
Hronec - koľajisko - vľavo trať s normálnym rozchodom
Hronec
 
Zložité geografické pomery si vyžiadali výstavbu viacerých stavieb, či už oporných múrov ale aj množstvo priepustov a niekoľko mostov. Najväčší most bol postavený pri Svätom Jáne. Tento pôvodne drevený most bol postavený na sútoku Kamenistého potoka a Čierneho Hrona. Po 2. svetovej vojne bol tento most prestavaný na oceľový.
 
Svätý Ján - oceľový most
Svätý Ján
 
Z odbočujúcich a prípojných tratí sa drevo zvážalo do staníc na hlavných tratiach, a odtiaľ sa vlakmi vozilo ďalej, do miesta spracovania. Tak ako na niektorých iných lesných železniciach, tak aj na Čiernohronskej lesnej železnici sa okrem ťažnej sily rušňov využívala aj gravitačná sila. Prázdne vozne boli rušňom vytlačené do hornej stanice a po naložení drevom boli spúšťané dolu, pričom vozne boli brzdené brzdármi. Každá skupina vozňov musela byť brzdená dostatočným počtom brzdárov tak, aby dokázali súpravu naložených vozňov bezpečne zastaviť pred prekážkou na trati. Tento spôsob bol pomerne nebezpečný, ale zároveň lacný.
 
Od otvorenia prevádzky v roku 1909 až po ukončenie prevádzky sa prepravilo asi 15 miliónov kubických metrov dreva reziva, a ďalšieho materiálu. Priemerná ročná kapacita v čase plnej prevádzky lesnej železnice bola 220 tisíc metrov kubických dreva a reziva. Drevo sa prepravovalo na pílu Štiavnička a na prekládkovú stanicu v Hronci, kde sa drevo prekladalo na vozne ČSD alebo na skládku. Od roku 1949 sa na prekládku začal používať portálový žeriav, ktorý tu bol postavený.
 
Hronec - portálové žeriavy
Hronec
 
V rokoch 1927 až 1962 sa Čiernohronská lesná železnica využívala aj na osobnú dopravu, prepravovali sa prevažne lesní robotníci, ale železnicu využívali aj obyvatelia okolitých dedín a horských osád. Denne sa okrem vlastných zamestnancov prepravilo 200 až 250 ďalších osôb. V lete to bolo aj viac, pretože lesnú železnicu využívali aj turisti a hubári. Po rozšírení autobusovej dopravy bola osobná doprava pre nerentabilnosť a nevyhovujúci stav osobných vozňov zrušená.
 
Mapa ČHŽ (zdroj: 1)
Mapa ČHŽ
 
Pôvodne boli na Čiernohronskej lesnej železnici tri parné rušne radu U 34.901 vyrobené v roku 1909 v Budapešti. Z nich sa zachoval jeden, ktorý bol prevezený na lesnú železnicu vo Vychylovke a patrí Kysuckému múzeu. V roku 1948 dodala ČKD Praha štyri trojnápravové tendrové rušne radu C 760/90d, ktoré na ČSD dostali označenie U 35.901. Najvýkonnejšími rušňami, ktoré tu boli v prevádzke, boli maďarské štvornápravové tendrové rušne označené ako U 46.901. Neskôr boli na železnici v prevádzke okrem parných aj motorové rušne. Boli to dieselhydraulické rušne Rába M024, vyrobené v maďarskom Györi. Pre nákladnú dopravu boli používané oplenové vozne, na ktorých sa prepravovali drevené klady. Týchto tu bolo asi 156. Rezivo a metrové drevo sa dopravovalo na plošinových podvozkových vozňoch. Pre dopravu pilín a kôre zo stromov sa používali zakryté podvozkové vozne. Okrem toho tu boli dva služobné vozne, ktoré slúžili pre potreby vlakvedúcich a vlakových čiat. Pre osobnú dopravu mala Čiernohronská lesná železnica k dispozícii 12 osobných vozňov. Ďalej tu bola drezina, ktorá slúžila traťmajstrovi na inšpekčné cesty po trati. Pre rozvoz uhlia pre parné rušne sa používali špeciálne výsypné vozne. V zime sa na osobitné vozne namontovali pluhy, ktorými sa čistila trať od snehu a zabezpečovala sa jej prechodnosť v zimnom období.
 
Šanské - vláčik do Čierneho Balogu
Šanské
 
V roku 1944 po vypuknutí SNP partizáni vyhodili železničný most cez Hron, aby tak zatarasili cestu z Hronca do Čierneho Balogu. Lesnú železnicu počas povstania využívali na dopravu zbraní, munície a zásob partizánom v okolitých lesoch. Na sklonku 2. svetovej vojny Nemci zničili dva parné rušne, vypálili výhrevňu, sklad pohonných látok a zničili všetky výhybky v stanici Hronec. Ostatné rušne sa podarilo zachrániť. Krátko po vojne bola prevádzka na lesnej železnici obnovená a začala plniť svoju pôvodnú úlohu.
 
Čierny Balog
Čierny Balog
 
Čierny Balog
 
V roku 1949 sa zrušila odbočná trať do Obrubovanskej v doline Vydrovo. Tak sa začala likvidácia Čiernohronskej lesnej železnice. Definitívne sa o jej zrušení rozhodlo v roku 1964. Bolo to najmä z dôvodu výstavbu kvalitnejších lesných ciest a rozvoja automobilovej dopravy. Ďalším dôvodom bol zastaraný rušňový a vozňový park. Navyše, lesnej železnici postupne ubúdali jednotlivé traťové úseky a s tým aj množstvo prepraveného dreva a reziva, čím sa znižovali výnosy a zvyšovali náklady na prevádzku. Ešte v roku 1964 sa zrušila trať Mrcha potok – Tri vody a v roku 1969 traťový úsek Suchá jama – Tomášová. V sedemdesiatych rokoch zostalo v prevádzke len asi 30 km Čiernohronskej lesnej železnice. V prevádzke zostal jeden parný rušeň, ktorý chodil na tratiach z Čierneho Balogu do Vydrova a z Dobroče do Brôtova (Brobova) a na Páleničnô, ďalší rušeň chodil z Čierneho Balogu cez Hronec na pílu v Štiavničke. Motorový rušeň Rába chodil z Hronca do Kamenistej doliny. V roku 1982 však došlo k zrušeniu aj týchto traťových úsekov a Čiernohronská lesná železnica prestala po 73 rokoch fungovať ako hospodárska jednotka.
 
Čierny Balog - parný rušeň ČKD (5) na vlaku do Vydrova
Čierny Balog
 
Z množstva lesných železníc, ktoré boli na Slovensku, Čiernohronská lesná železnica patrila medzi najdlhšie a najvýznamnejšie. Tento železničný dopravný systém sa zžil s okolitým prostredím, stal sa súčasťou nádhernej prírody a charakteristickým prvkom pre región Čierneho Hrona.
 
Čierny Balog - orientačná mapa ČHŽ
Čierny Balog
 
Dôležitou udalosťou bola v roku 1983 snaha záujemcov o železnice zachrániť aspoň časť z pôvodnej Čiernohronskej lesnej železnice. Vďaka tomu sa podarilo zachovať trať z Hronca do Čierneho Balogu a Vydrova v dĺžke 17,6 km a tiež časť rušňového a vozňového parku, a niekoľko ďalších železničných objektov. Vo Vydrove bol zároveň vytvorený aj lesnícky skanzen. Tak sa podarilo aj pre ďalšie generácie zachovať túto zaujímavú technickú pamiatku, atrakciu, ktorá sem každoročne priláka množstvo návštevníkov.
 
Na trati do Vydrova
Vydrovo
 
Vydrovo
Vydrovo
 
Dňa 1. mája t.r. sa otvorí ďalšia sezóna Čiernohronskej železnice a Lesníckeho skanzenu. V tomto roku bude otvorenie v znamení storočnice a pripravený je pestrý program. Premávať na Čiernohronskej železnici bude aj parný rušeň U 34.901, ktorý patrí Kysuckému múzeu a premáva na Historickej lesnej úvraťovej železnici. Tento rušeň bol zapožičaný v januári a  na Čiernohronskej železnici bude premávať do osláv storočnice. O pripravovaných akciách na tento rok sa dozviete na stránke Čiernohronskej železnice.
 
Spracované podľa literatúry:
 
1. Ing. Dušan Lichner, CSc.: Úzkokoľajky na Slovensku, EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2001
 
Do videnia na Čiernohronskej železnici, priatelia!
Chvatimech
 
Fotografie z Čiernohronskej železnice si môžete pozrieť vo fotoalbume. © Ing. Peter Páteček

Súvisiace články:
Reportáž z otvorenia 23. sezóny na ČHŽ 2014 (05.05.2014)
Čiernohronská železnica zahájila 21. sezónu (10.05.2012)
Oslavy 100. výročia Čiernohronskej železnice (05.05.2009)
Slávnostné otvorenie sezóny Čiernohronskej železnice a Lesníckeho skanzenu 2008 (01.05.2008)
Otvorenie sezóny na Čiernohronskej železnici (30.04.2008)


Home