Išlo o úvery so štátnou zárukou, ktoré napokon kvôli nepriaznivej finančnej situácii spoločnosti musel prevziať na seba štát. Podľa údajov z návrhu štátneho záverečného účtu za minulý rok totiž ku koncu roka 2008 zostávalo z týchto záväzkov uhradiť vyše 265 mil. eur, pričom len vlani štát na splátky istiny a úrokov záväzkov ŽSR voči jednotlivým bankám zaplatil takmer 83 mil. eur.
O prevzatí záväzkov ŽSR do štátneho dlhu rozhodla vláda na návrh ministra Jána Počiatka v decembri roku 2006 s platnosťou od 1. januára 2007. Štát pritom ešte v roku 2006 uhradil za spoločnosť päť splátok v celkovej sume takmer 9,3 mil. eur. Nesplatené záväzky, ktoré následne prešli do štátneho dlhu a ktoré štát spláca ešte v súčasnosti pritom predstavovali vyše 660 mil. eur. Boli to úvery od šiestich bánk alebo bankových konzorcií, z ktorých najväčší v sume vyše 230 mil. eur musel štát splatiť ešte v roku 2007. V súčasnosti je najväčšou položkou záväzkov ŽSR, ktoré na seba vtedy prebral štát, úver od J. P. Morgan splatný do roku 2014 so zostatkovou sumou takmer 230 mil.
Prevzatie istiny a úrokov nesplácaných úverov ŽSR do štátneho dlhu bolo pritom súčasťou plánu konsolidácie a reštrukturalizácie železničnej firmy. Tá však v posledných rokoch vykazuje ďalšie straty a spomalenie ekonomickej aktivity vplyvom hospodárskej krízy cez pokles výkonov nákladnej spoločnosti ZSSK Cargo vyústilo až do tohtoročnej finančnej pomoci od štátu v celkovej sume pre obe spoločnosti 236 mil. eur. Má ísť o návratnú finančnú výpomoc, ktorej splatenie však vzhľadom na hospodárenie oboch firiem spochybňuje najmä opozícia. Železničné spoločnosti ZSSK Cargo a Železnice SR totiž vyprodukovali spolu za posledné tri roky podľa vlastných výročných správ celkovú stratu 144 mil. eur. Zisk vykázala iba vlani ZSSK Cargo. Podľa predbežných výsledkov 1,7 mil. eur. Rok predtým skončila spoločnosť v strate 8,4 mil. eur a v roku 2006 to bolo 28,4 mil. eur. ŽSR vykázali stratu v každom z predchádzajúcich troch rokov v minimálnej výške 33 mil. eur.
Vládou schválená podpora pre železničné spoločnosti tak môže byť napokon ďalšou neželanou záťažou deficitu verejných financií. Načrtla to aj samotná Európska komisia (EK) vo svojej jarnej prognóze, v ktorej Slovensku v tomto roku predpovedá deficit verejnej správy až na úrovni 4,7 % hrubého domáceho produktu. Komisia totiž v správe, ktorú zverejnila v pondelok, konštatuje, že na výdavkovej strane budú mať dopad na rozpočet okrem dotácií na výskum a vývoj, na projekty energetickej efektívnosti či na podporu malých a stredných podnikov aj dotácie pre štátne železničné spoločnosti. Vláda totiž síce hovorí o návratnej finančnej výpomoci, v prípade jej nesplatenia by však išlo o zvýšenie výdavkov štátu. Konečné slovo, či túto finančnú pomoc bude musieť Slovensko započítať do deficitu verejných financií, však bude mať európsky štatistický úrad Eurostat pri notifikácii tohtoročného deficitu v budúcom roku. Ten má však podľa denníka SME vo veci relatívne jasno už v súčasnosti. "Ak sa pôžička poskytne stratovému verejnému podniku, pri ktorom je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný úver splácať, bude sa to brať ako kapitálový transfer, ktorý sa stane súčasťou rozpočtového deficitu," citovalo v utorok SME Tima Allena z tlačového oddelenia Eurostatu.