eleznin.info pro PDA eleznin.info pro PDA - 29.03. 2024
Home | Top 10 | Vyhadvanie |
Fotoreport������������������������e
Telgrtska sluka (z histrie trate)
Peter, 01.06.2009 (98301 pretan)

     Vera 31. mája uplynulo 78 rokov od slávnostného zahájenia výstavby elezninej trate z ervenej Skaly do Margecian. Táto tra nielene prechádza jednou z najkrajších oblastí Slovenska, ale najmä v okolí Telgártu boli vybudované aj technicky najzaujímavejšie elezniné objekty. Pripomeme si túto udalos nasledujúcim príspevkom. 

Spojenie so stredným a východným Slovenskom bolo ešte v tridsiatych rokoch 20. storoia nedostatoné. Okrem Košicko-bohumínskej eleznici neexistovalo iadne alšie elezniné spojenie a vyhovujúce cestné spojenie tie chýbalo. To bol dôvod pre výstavbu viacerých nových elezníc. Jednou z nich bola aj tra z ervenej Skaly do Margecian. Štúdia novej eleznice riešila tri asti. Prvou asou bola rekonštrukcia stanice ervená Skala a novostavba eleznice z ervenej Skaly do Mníška nad Hnilcom. Druhou asou bola prestavba súkromnej úzkorozchodnej z Mníška nad Hnilcom do Gelnice. Treou asou bola prestavba súkromnej miestnej trate s normálnym rozchodom z Gelnice do Margecian a prestavba stanice v Margecanoch.
 
Telgártska sluka
Telgártska sluka
 
"ervená Skala - Telgárt" - rôzne varianty výstavby
Telgártska sluka
 
Technicky najzloitejším úsekom bola výstavba eleznice v okolí Telgártu. Údolie Hrona od ervenej Skaly má znané stúpanie, preto bolo potrebné elezninú tra rozvinú, aby sa dodrali sklonové pomery. Uvaovalo sa s viacerými alternatívami. Nakoniec bola realizovaná alternatíva s najpozoruhodnejšou stavbou. Je to špirálová sluka v Telgárte dlhá asi 2,3 km, ktorá prekonáva výškový rozdiel 31 m.
 
Telgártska sluka
Telgártska sluka
 
Telgártsky tunel - portál P 1 
Telgártsky tunel - portál P 1
 
Telgártsky tunel - portál P 2
Telgártsky tunel - portál P 2
 
V nej je poloený aj najdlhší tunel tejto trate, tunel Kornela Stodolu, resp. Telgártsky dlhý 1239 m, umiestnený sasti v oblúku s polomerom 400 m a v stúpaní 12,5 ‰. Tunel je celý vymurovaný a pri jeho stavbe museli tunelári bojova nielen so znanými tlakmi hory, ale aj s teúcimi pieskami a mohutnými prúdmi vody, ktorá poas stavby odtekala z tunela v mnostve a 35 litrov za sekundu.
 
Telgártsky viadukt
Telgártsky viadukt
 
Telgártska sluka
Telgártsky viadukt 
 
Tesne za telgártskym tunelom prekonáva tra údolie 22 m vysokým a 86 m dlhým viaduktom so sklonom 17 ‰. Zatia o krajné asti viaduktu tvoria z kadej strany dva kamenné oblúky so svetlosou 9 m, stredná as je preklenutá elegantným oblúkom s rozpätím 32 m. Telgártsky viadukt bol prvou lenenou oblúkovou konštrukciou zo elezobetónu na tratiach SD.
 
Telgártsky viadukt, tunel a Chmaroška
Telgártska sluka
 
Kamenný viadukt Chmaroška
Telgárt - viadukt Chmaroška
 
Informaná tabua pri ceste I/66
Telgárt - viadukt Chmaroška
 
alším pozoruhodným stavebným dielom je a 18 m vysoký viadukt cez Chmarošku s deviatimi kamennými oblúkmi so svetlosou po 10 m.
 
Tra medzi hronským a besníckym tunelom
Telgárt - Besník
 
Tra pokrauje alej 250 metrov dlhým Hronským tunelom a nakoniec 848 metrov dlhým vrcholovým Besníckym tunelom. Vrcholovým, pretoe sa v om nachádza vrcholový bod tejto trate vo výške 957 metrov nad morom. Je to zárove najvyšší bod elezniných tratí s normálnym rozchodom na Slovensku. Besnícky tunel je zárove najvyššie poloeným tunelom. Na tomto krátkom, len 12 km dlhom úseku pod Besníckym sedlom, musí tra prekona rozdiel 172 metrov.
 
Kráova hoa - 1948 m
Kráova hoa - 1948 m
 
Na úboí sedla Besník pramení rieka Hron, druhá najväšia rieka, ktorá tu, na svojom hornom toku tvorí prirodzenú hranicu medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským Rudohorím. alší z nároných a vemi atraktívnych úsekov tejto trate vedie Stratenskou dolinou, najkrajšou a najchladnejšou dolinou Hnilca, ktorá vytvára prirodzenú junú hranicu Slovenského raja. Vybudované sú tu štyri tunely, tri väšie mosty a mnostvo skalných zárezov. Tra pokrauje málo obývaným územím Hnileckej doliny a po sútok Hnilca s Hornádom pri Margecanoch. V elezninej stanici Margecany sa pripája k hlavnému elektrifikovanému ahu ilina – Košice.
 
ervená Skala
ervená Skala
 
Telgárt
 Telgárt
 
Celkom má táto 94 km dlhá tra devä tunelov v dke 3800 m, razených modifikovanou rakúskou metódou, 281 mostných objektov, 60 cestných nadjazdov a 70 potrubných priepustov. Mnostvo zeminy a skál, ktoré bolo pri stavbe potrebné premiestni predstavovalo úctyhodnú cifru 3 milióny kubických metrov. Na stavbu všetkých mostov, múrov a alších umelých stavieb sa spotrebovalo v otvorenej trati 110 tisíc m3 muriva, v tuneloch alších 68 tisíc m3. Stavba bola vzhadom na nepriaznivú hospodársku situáciu 30. rokov realizovaná postupne od jari 1931 do júla 1936, kedy bola celá tra odovzdaná do prevádzky.
 
Dobšinská adová Jaskya
Dobšinská adová Jaskya
 
Mlynky
Mlynky
 
O pracovné sily nebola na stavbe núdza. V dobe hlbokej hospodárskej krízy bola stavba tejto dlho subovanej eleznice financovanej štátom v chudobnom kraji túobne oakávaná, pretoe predstavovala prakticky jedinú monos trvalejšieho zamestnania. Dokonca tu pracovali nezamestnaní elezniiari Košicko-bohumínskej eleznice a bol tu aj tábor nezamestnanej mládee. Na stavbe pracovalo okolo 7000 robotníkov, v období najväšej intenzity prác a 9700 muov a ien. Z nich bolo asi 59% miestnych, 35% z ostatných astí Slovenska a zostatok z ostatných krajov krajiny. Robotníci bývali v barakových táboroch, kde nad mladšími malo dozor ministerstvo sociálnej starostlivosti. 
 
Telgárt - pamätná tabua
 Telgárt - pamätná tabua
 
Stavba sa stala aj najmohutnejším dejiskom štrajkových bojov na Slovensku poas hospodárskej krízy a po nej. V doch 12. a 14. júna 1931 štrajkovalo za zvýšenie miezd 948 robotníkov na prvom úseku trate, 7. júna 2550 robotníkov takmer na celej trati. Pri pokuse etníkov zatknú vodcu štrajku došlo k strebe do demonštrujúcich robotníkov, pri ktorej bol zastrelený 28 roný robotník Ján Chlapovi. 9. júla zatkli etníci 22 robotníkov a odborových tajomníkov, ale pri ich preprave do väzenia zastavili obyvatelia obce Pohorelá vlak a poadovali ich prepustenie. Aj tu zasiahli etníci strebou. Štrajk skonil 14. júla 1931 víazstvom robotníkov, ktorým boli zvýšené mzdy. alšie štrajky vypukli v júli a auguste 1933. Viac ne 2000 robotníkov štrajkovalo aj od 14. mája do 1. júna 1934 a v období od 10. do 20. augusta toho istého roku. Najväší štrajk, ktorá sa v dobe najväšej intenzity zúastnilo cez 6700 robotníkov, prebiehala etapovito v máji a júni 1935. Spojenými silami podnikateov, ltých odborov a takmer 500 etníkov sa však podarilo odpor robotníkov zlomi.
 
Hnilec
Hnilec
 
Nálepkovo
Nálepkovo 
 
Mníšek nad Hnilcom
Mníšek nad Hnilcom 
 
Stavba eleznice si vyiadala aj obete na ivotoch, aj ke poet smrtených úrazov bol v porovnaní s ostatnými stavbami pomerne nízky. Celkom prišlo o ivot šes robotníkov. Jeden sa zadusil výfukovými plynmi od motorov v telgárstkom tuneli, dvaja zahynuli pri lámaní kamea v lomoch, dvaja v gelnickom tuneli a jedného prešiel vozík stavebnej elezniky.
 
Prakovce - slávnostné otvorenie trate za úasti ministra elezníc R. Bechyn
(fotografiu poskytol p. S. Lelák)
st. Prakovce
 
Gelnica
Gelnica
 
Margecany
Margecany
 
Za týchto nesmiernych akostí a obetí boli dokonené stavby vekolepého projektu „stredoslovenskej transverzály“, ktoré predstavovali vrcholy doterajšieho elezniného stavitestva na našom území. Stavba tejto jednokoajnej hlavnej eleznice sa slávnostne zaala 31. mája 1931 výkopom pri budúcom telgártskom tuneli. Z ervenej Skaly do Dobšinskej adovej Jaskyne chodili vlaky u od 28. septembra 1934 a na celej trati a do Margecian sa prevádzka zaala 26. júla 1936. Pre spojenie iech a Slovenska sa však významnejšou stala 28 km dlhá spojka Horní Lide - Púchov, ktorá sa stala súasou hlavnej elezninej tepny.
 
Video - Horehronec na Telgártskej sluke
 
Video - slávnostný vlak pri otvorení trate
 
Pramene:
 
  • Dr. J. Konrza: Stavba jednokolejné hlavní dráhy ervená Skala – Margecany, Ministerstvo eleznic Praha 1936,
  • Ing. Mojmír Krejiík: Po stopách našich eleznic, Nadas Praha 1991.

Svisiace lnky:
S Papagjom na Horehronie (30.09.2014)
Pod Krovou hoou op iiel parn vlak (03.08.2014)
Dnes iiel Dobinsk adov expres (26.07.2014)
Pozvanie na vlet: Dobinskm adovm expresom (20.07.2014)
Zamraen v Raji 2013 (18.08.2013)
Za Pomaranom na Horehronie (07.08.2013)
Zamraen v Raji (21.08.2012)
Do Gelnice za Magdou (19.03.2012)
Motorkou z Koc do Gelnice (11.03.2012)
Margecianska spojka (26.03.2011)
eleznin stanica Dobinsk adov Jaskya (26.01.2011)
Parnm vlakom popod Krovu hou (07.08.2009)
Stratensk labyrint (3.) Hamrick tunel - Dedinky (25.06.2009)
Stratensk labyrint (2.) Straten Stratensk tunel (11.06.2009)
Stratensk labyrint (1.) Dobinsk adov Jaskya - Straten (29.05.2009)
Tunel pod Besnkom (17.02.2008)
Hronsk tunel (02.01.2008)
Kamenn most v Telgrte - Chmarosk viadukt (23.12.2007)
Telgrtsky viadukt (05.12.2007)
Telgrtsky tunel (03.12.2007)
Viadukt Stratenk (21.10.2007)
Tra 173: erven Skala - Telgrt - Nlepkovo - Margecany (27.09.2007)


Home