Tra z Bratislavy do iliny bola budovaná postupne. Najprv prebehla prestavba trate z Bratislavy do Trnavy z konskej na parnú prevádzku, ktorá zaala 1. mája 1873. Po vyriešení finanných problémov pokraovala výstavba alej a da 2. júna 1876 bol otvorený 52 km dlhý úsek z Trnavy cez Leopoldov do Nového Mesta nad Váhom. Tra z Nového Mesta nad Váhom do Istebníka nad Váhom (dnešné Zlatovce) dlhá 24 km bola otvorená 1. mája 1878. Zlatovce leia na pravom brehu rieky Váh v smere toku, priamo oproti mestu Trenín, pravdepodobne preto stanica dostala názov Trenín.
Pôvodný elezniný most v Treníne
(Ing. Jií Kubáek, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska)
Finanné monosti Povaskej spolonosti boli však vyerpané, a preto sa jej správna rada rozhodla celý hotový úsek preda. Po viacerých kompetenných sporoch eleznicu odkúpil štát za cca 7 mil. zlatých a prevádzku na trati prevzali MÁV, no v decembri 1882 prešla celá tra do majetku Rakúsko-uhorskej spolonosti štátnej dráhy. A následne sa opä rozbehla výstavba trate do iliny. Projekt elezninej trate do iliny bol vypracovaný roku 1880 a samotná výstavba zaala 1. marca 1883. Stavba napredovala vemi rýchlo a tra do iliny dlhá 79 km bola otvorená 1. novembra 1883. V rámci výstavby tohto úseku trate bol v roku 1883 postavený aj jednokoajný elezniný most ponad rieku Váh v Treníne.
Súasný elezniný most v Treníne
Vlak IC do Bratislavy prechádza cez elezniný most v Treníne
Osobný vlak do Trenína prechádza cez most
Pôvodný most v Treníne bol postavený v roku 1883 a jeho nosnú konštrukciu tvorili eliptické priehradové nosníky s dolnou mostovkou. Pri výstavbe druhej koaje na trati Bratislava – ilina bola na moste v roku 1903 vybudovaná aj druhá koaj. V kadej koaji boli priehradové poloparabolické hlavné nosníky s rozpätím 4x61,6 m.
elezniný most v Treníne - súasný stav
Konštrukcia naavo na 1. koaji pochádza z roku 1946
Konštrukcia napravo na 2. koaji bola vymenená v 60. rokoch 20. storoia
Lávka pre peších a cyklistov
Poas 2. svetovej vojny bol elezniný most v Treníne zniený. Explózia bola tak silná, e otriasla celým mestom Trenínom a budovy do vzdialenosti 500 m boli silne poškodené. Na dvojkoajnom moste cez Váh v Treníne, v kadej koaji boli poškodené opory a posledný pilier, a všetky konštrukcie boli prerazené náloami.
elezniný most v Treníne - rekonštrukcia po vojne
(Rekonštrukcia elezníc na Slovensku)
Najprv bol provizórne opravený a do prevádzkového stavu daný most v avej koaji v smere Bratislava – ilina. Menej poškodená konštrukcia z roku 1903 sa po zdvihnutí a uloení na bárky z rovnaniny z podvalov opravila.
elezniný most v Treníne - 2. koaj
(Ing. Jií Kubáek, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska)
Pôvodné konštrukcie pravej koaje boli tak vemi poškodené, e ich oprava nebola moná. Preto pre pravú koaj v roku 1946 vyrobila a zmontovala Vítkovická mostáre novú konštrukciu s priamopásovými priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podrunými zvislicami.
elezniný most v Treníne - pohad z hradu
elezniný most v Treníne - pohad zospodu
Konštrukcia je uloená na loiskách
Stará konštrukcia v druhej koaji z roku 1903 opravená po vojne u v 60. rokoch nevyhovovala únosnosou, priestorovo ani technickým stavom. Preto sa v roku 1966 zaala projekná príprava komplexnej rekonštrukcie mosta v tejto koaji. Tvar novej konštrukcie sa musel prispôsobi konštrukcii v prvej koaji vybudovanej v roku 1946 a vyhovie budúcej elektrifikácii trate. Nová konštrukcia je riešená ako sústava jednoduchých nosníkov s rozpätiami 4x61,2 m s priehradovými hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podrunými zvislicami. Voná šírka na moste je 5120 mm voná výška v mieste vetrových portálov je 6123 mm. Dosková mostovka s priamym uloením koajníc je z plechu hrúbky 15 mm vystueného prienikmi vo vzdialenostiach 5135 mm, pozdnikmi a pozdnymi výstuhami z uholníkov. Tvorí nosný podklad a súasne plní funkciu pozdneho a brzdového stuidla.
elezniný most v Treníne - boný pohad
V súvislosti s výstavbou V. koridoru, ktorý na území Slovenskej republiky ide z Bratislavy cez ilinu do Košíc a iernej nad Tisou sa rieši aj modernizácia elezninej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov. Hlavným cieom je vybudova infraštruktúru s poadovanými európskymi parametrami, priom ide najmä o zvýšenie traovej rýchlosti do 160 km/h, prestavbu elezniných staníc pre dosiahnutie uitoných dok hlavných a predchádzajúcich koají, výstavbu nástupíš s mimoúrovovým prístupom cestujúcich, vybudovanie nového staniného zabezpeovacieho zariadenia at.
Nová trasa trate (vyznaená ervenou farbou)
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Vizualizácia (Reming, a.s.)
Okrem zmeny trasy v medzistaninom úseku Nové Mesto nad Váhom – Trenianske Bohuslavice, kde pre dosiahnutie poadovanej rýchlosti je navrhnutý jednorúrový dvojkoajný tunel s dkou 1775 m, bude alšia zmena trasy v meste Trenín, kde sa bude realizova nové spojenie medzi elezninými stanicami Zlatovce a Trenín novým mostom cez Váh rešpektujúcim budúcu plavebnú dráhu. Modernizácia elezninej trate v Treníne sa mala pôvodne zaa u tento rok, pravdepodobne sa zane a na jar budúceho roku. Prestavba si vyiada zbúranie letnej plavárne a viacerých rodinných domov.
Rýchlik do Bratislavy prechádza cez elezniný most v Treníne
Záverom mono spomenú, e priestor pred elezniným mostom na pravom brehu rieky Váh je obúbeným miestom fotografov eleznice, pretoe sa nad ním vypína Treniansky hrad. Fotografie elezniného mosta v Treníne sú vo fotoalbume. © autor
Literárne a iné pramene:
- Dr. Ján Purgina: Vývoj elezníc na Slovensku od roku 1837 so zreteom na Bratislavu, vydavatestvo SAV Bratislava 1957,
- Hanuš Entner: Zaiatky elezníc na Slovensku, Dopravní nakladatelství 1959,
- Rekonštrukcia elezníc na Slovensku, Vydalo Povereníctvo dopravy a verejných prác v Bratislave,
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaek, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.:Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Krejiík: Po stopách našich eleznic, Nadas Praha 1991,
- Ing. Jií Kubáek, CSc. a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava 1999,
- obec Zlatovce,
- Reming, a.s.