V Humennom na železničnej stanici ma už čakal kamarát Peťo. Na koľaji bol pristavený aj slávnostný vlak, na čele ktorého bol parný rušeň 477.013. Súpravu tvorilo päť súčasných vozňov. Parný rušeň 477.013 je trojvalcový trojčitý tendrový rušeň s usporiadaním náprav 2´D2´. Tieto rušne sa vyrábali od roku 1951 a určené boli pre prímestskú dopravu. O rušeň sa vzorne stará Klub železničných historických vozidiel v Poprade.
Parný rušeň 477.013
Historický motorový vozeň M 131.1125 s prívesným tu nebol, lebo ten mal ísť v rovnakom čase oproti parnému vlaku zo Stakčína do Dlhého nad Cirochou, kde sa mali oba slávnostné vlaky spojiť. Aj keď do odchodu zostávalo ešte dosť času, ľudí tu bolo už dosť veľa. Na prvom nástupišti vyhrávala dychovka. Viacerí fotili parný rušeň na čele súpravy, tak sme sa k nim pridali aj my. Počasie tejto akcii zatiaľ prialo, dokonca svietilo slnko. Na prvej koľaji bol pristavený aj vozeň železničných modelárov z Komárna, v ktorom je umiestnené modelové koľajisko, ale pozrieť sa na koľajisko sme chceli ísť až po návrate zo Stakčína.
Humenné - slávnostný vlak s parným rušňom 477.013 na čele
Blížil sa čas odchodu slávnostného vlaku, ktorý sa postupne napĺňal cestujúcimi. Na 26,9 km dlhej trati do Stakčína ležia okrem zastávok tri železničné stanice, v Kamenici nad Cirochou, Dlhom nad Cirochou a Snine. V prvých dvoch staniciach sú na vchodoch doteraz funkčné mechanické návestidlá, preto sme sa rozhodli mimoriadny parný vlak odfotiť práve na týchto miestach. Tak sme s Peťom zašli do Kamenice nad Cirochou, kde sme počkali na príchod vlaku. Počas čakania sme sa v rozhovore s jedným starším miestnym občanom dozvedeli o lesnej úzkokoľajke, ktorá tu kedysi bola postavená. Dodnes tu v areáli vojenských lesov stojí na podstavci malý parný rušeň Henschel s číslom 222. Na stanici v Kamenici čakalo veľa ľudí. Konečne sa rameno mechanického návestidla presunulo do polohy „voľno“ a z diaľky sa ozvala parná píšťala. Krátko nato sa objavil aj mimoriadny parný vlak, ktorý zastavil v stanici.
Kamenica nad Cirochou - parný rušeň na čele vlaku
My sme však nečakali až na jeho odchod, ale išli sme do ďalšej stanice v Dlhom nad Cirochou. Tu už stál slávnostný motorový vlak tvorený motorovým vozňom M 131.1125 s prívesným vozňom, ktorý prišiel zo Stakčína. Motorový vozeň M 131.1125 bol vyrobený v roku 1949, starajú sa oň členovia Klubu historických koľajových vozidiel pri RD Haniska pri Košiciach, ktorí dali vozňu pekné ženské meno Magda. Aj tu v Dlhom nad Cirochou bolo na stanici veľa ľudí, niektorí sa prišli len pozrieť na parný rušeň, ale mnohí sa chceli mimoriadnym parným vlakom aj previesť. Netrvalo dlho a opäť sa z diaľky ozvala parná píšťala a krátko nato sa objavil aj mimoriadny parný vlak. Tu v Dlhom nad Cirochou mal slávnostný parný vlak dlhšiu prestávku, lebo na jeho koniec bol pripojený aj mimoriadny motorový vlak. Okrem toho sa tu križovali aj dva normálne vlaky, takže na stanici bolo v tento deň mimoriadne rušno, a to aj preto, že stanica má len dve dopravné a jednu manipulačnú koľaj.
Slávnostný parný vlak vchádza do stanice Dlhé nad Cirochou
Dlhé nad Cirochou - Magda posunuje
Keď sa blížil čas odchodu slávnostného vlaku, presunuli sme sa do Sniny, kde na železničnej zastávke Snina mesto mala byť odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca toto okrúhle 100. výročie. Aj tu čakalo na príchod parného vlaku množstvo ľudí a vyhrávala tu dychovka. Po príchode parného vlaku sa celý priestor pred budovou zastávky zaplnil. Nasledoval krátky kultúrny program a slávnostný príhovor zástupcu Železníc Slovenskej republiky a primátora mesta Snina. Potom obaja slávnostné odhalili pamätnú tabuľu. Okrem zastávky je v Snine aj veľká železničná stanica, ale táto leží na kraji mesta v smere do Stakčína.
Snina mesto - odhalenie pamätnej tabule
My sme sa pomaly presunuli do cieľovej stanice v Stakčíne. Rovnako aj tu bolo veľa miestnych, ktorí sa prišli pozrieť na slávnostnú akciu. V centre pozornosti bol najmä parný rušeň 477.013. Po krátkej chvíli sa ľudia sústredili pred staničnú budovu, kde po krátkom kultúrnom programe a príhovoroch zástupcu ŽSR a starostu obce Stakčín bola odhalená druhá pamätná tabuľa. Po slávnostnom ceremoniáli sa súprava slávnostného vlaku začala pripravovať na návrat do Humenného. Historický motorový vozeň spolu s prívesným vozňom sa presunul na opačný koniec súpravy, od ktorej bol medzitým odpojený parný rušeň. Ten potom posunoval tak, aby sa opäť dostal na čelo mimoriadneho vlaku, tentoraz však tendrom dopredu. Sledujúc posunovanie sme urobili zopár záberov, a keď sa blížil čas odchodu, odišli sme aj my, aby sme vlak mohli odfotiť opäť niekde na trati. Aj keď sa postupne obloha zatiahla, stále bolo dosť svetla na fotenie.
Stakčín - oslavy storočnice trate 196
Pamätná tabuľa v Stakčíne
Stakčín - Papagáj posunuje na čelo súpravy
Na vlak sme najprv počkali pred Sninou, potom opäť na stanici v Dlhom nad Cirochou a na záver ešte za stanicou v Kamenici nad Cirochou, a to pri mechanickej predzvesti. To sa obloha však už riadne zatiahla a dokonca začalo slabo pršať. Ani to nás však neodradilo, a keď parný vlak prešiel popri nás, vrátili sme sa do Kamenice nad Cirochou, aby sme odfotili aj spomínaný úzkokoľajný rušeň Henschel s číslom 222.
Slávnostný vlak vchádza do Dlhého nad Cirochou
Náš výlet sme ukončili v Humennom na železničnej stanici. Tu opäť posunovala súprava motorového vozňa s prípojným vozňom a aj parný rušeň 477.013, ktorý išiel zbrojiť. Tak sme aj napriek nie veľmi dobrým podmienkam ešte chvíľu fotili. Na záver sme sa išli pozrieť do vozňa s modelovým koľajiskom, ktorý bol stále otvorený pre verejnosť.
Ako za starých čias
Z histórie trate možno uviesť, že jej výstavba nebola náročná na zemné práce, ale bolo potrebné postaviť viacero mostov a priepustov (celkom 86). Spočiatku sa uvažovalo o predĺžení trate zo Stakčína o 28 km až do Ruského. Aj keď sa v roku 1910 vykonala verejnoprávna pochôdzka, v roku 1914 vypukla 1. svetová vojna a výstavba tohto úseku sa nerealizovala. Trať na viacerých miestach križuje hlavnú cestu, práve na akcii som videl, že niektoré priecestia sa v súčasnosti rekonštruujú, niektoré budú aj so závorami, a na železničnej trati sa pred priecestiami vybudovali priecestníky, ktoré budú rušňovodiča informovať o stave priecestia. Táto trať je pre fotografov príťažlivá najmä pre spomínané funkčné mechanické návestidlá a predzvesti, ktoré sú v staniciach v Kamenici nad Cirochou a Dlhom nad Cirochou. Trať bola do prevádzky uvedená 30. novembra 1909.
Zbrojenie parného rušňa 477.013
Väčšina ľudí zo stanice v Humennom už poodchádzala a ruch na stanici utíchol. Keďže čas pokročil, rozlúčil som sa s Peťom a išiel som aj ja spokojný domov. Na záver sa chceme obaja poďakovať ŽSR a ostatným spoluorganizátorom, tiež Klubu historických koľajových vozidiel pri RD Haniska pri Košiciach, Klubu železničných historických vozidiel v Poprade a Klubu železničných modelárov v Komárne za dobre pripravenú akciu.