Stručne z histórie trate
Mesto Kežmarok už v roku 1881 získalo koncesiu na výstavbu železnice Poprad – Kežmarok – Spišská Belá, ale nevyužilo ju. Ďalšiu koncesiu na výstavbu trate z Popradu do Kežmarku získala spoločnosť Siemens – Halske, ktorá chcela postaviť elektrifikovanú trať. Pre rôzne dôvody sa však ani tento projekt nerealizoval. Až neskôr bola v priebehu 7 mesiacov postavená 13,2 km dlhá trať z Popradu do Kežmarku, na ktorej začala prevádzka 18. decembra 1889. Železničná trať z Kežmarku do Spišskej Belej dlhá 8,1 km bola postavená o tri roky neskôr a prevádzka na nej začala 6. júna 1892.
Železničná stanica Kežmarok
Krátko po otvorení trate z Kežmarku do Spišskej Belej získali Vendelín Faykiss a dr. Karol Csáky koncesiu na výstavbu trate zo Spišskej Belej do Podolínca. Uvažovalo sa o predĺžení železnice až k zemskej hranici, resp. o napojení trate z Popradu na trať Prešov – Orlov. Trať zo Spišskej Belej do Podolínca sa však nerealizovala ako pokračovanie zo stanice Spišská Belá horné nádražie, ale pokračovala z trate pod mestom. Práve tu vznikla odbočka Spišská Belá. Na 11,2 km dlhej trati do Podolínca prevádzka začala 10. decembra 1893.
Odbočka Spišská Belá - krycie návestidlo
Odbočka Spišská Belá - km 19,2
Odbočka Spišská Belá - smer Kežmarok
Odbočka Spišská Belá - výkoľajka
(odvratná koľaj tu nebola vybudovaná)
Trať má stúpanie (zárez)
Pohľad na zastávku Spišská Belá
V diaľke mesto Spišská Belá
Končiare slovenských velhôr
Mesto Spišská Belá
Náčrtok z CP
CP z roku 1948
Na trati do Podolínca bola postavená ďalšia zastávka Spišská Belá. Aj po vybudovaní trate do Podolínca premávali osobné vlaky z Kežmarku do Spišskej Belej horné nádražie. Osobné vlaky tu premávali podľa cestovného poriadku ešte aj v roku 1951. No v cestovnom poriadku ČSD 1964/1965 sa už vlaky do stanice Spišská Belá horné nádražie neuvádzajú. Takže osobná doprava tu bola zrušená v období rokov 1951 až 1964. Ani dnes do Spišskej Belej horné nádražie osobné vlaky nechodia. Aj z tohto dôvodu tu na stanici nenájdeme žiadne nástupiská, pravdepodobne boli znesené. Stanica má tri koľaje. Pravdepodobne boli predtým dve dopravné a jedna manipulačná. V súčasnosti je odbočka viac menej považovaná za vlečku, na ktorej sa občas objaví aj vlečkový vlak. Samotná stanica Spišská Belá horné nádražie má dnes štatút nákladiska. Pred stanicou je priecestie s frekventovanou hlavnou cestou I/67. Do stanice sú zaústené vlečky tunajších podnikov. Spišská Belá bola známa aj tabakovým priemyslom, do roku 2004 sa tu vyrábali cigarety. V stanici pri manipulačnej koľaji č. 3 stojí nakladacia rampa, ale budova skladiska tu už nie je. O meste Spišská Belá a jeho histórii sú uvedené podrobné informácie na stránke mesta.
Spišská Belá horné nádražie (nákladisko)
Zastávka Spišská Belá ležiaca na trati z Popradu do Podolínca a Plavča je od centra mesta vzdialenejšia. Zastávka je zároveň výhybňou (bez odchodových návestidiel).
Spišská Belá, výhybňa a zastávka
Drevená budova skladiska
Odbočka v Spišskej Belej a stanica horné nádražie je veľmi vhodným námetom pre stavbu menšieho domáceho koľajiska.
Literárne pramene:
- Ing. Jiří Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska; ŽSR, Bratislava 1999