Štiavnický tunel leží v km 187,913 – 188,67 a jeho svetlý tunelový prierez je 9,0/6,5. Trať v tuneli leží v oblúku s polomerom 700 m a v smere do Popradu má stúpanie 15 ‰. Tunel leží v nadmorskej výške 585 m.
Vydrnický portál
Elektrický rušeň radu 131 na čele nákladného vlaku vychádza z tunela
Nadložie tunela je vysoké 42 m. Geologické prostredie, v ktorom bol tunel vyrazený, tvoria verfenské vrstvy pieskovca, kremenca a bridlice v nadloží z tektonicky rozrušenej žuly.
Popradský portál
Z oblúka do oblúka
Trať v tuneli má polomer 700 m
Pre obmurovku tunela bola použitá sliezska žula, v klenbe bola obmurovka zosilnená 10 cm hrubým izolačným betónom. Izolácie v tuneli boli zhotovené z asfaltových dosiek a časť bola špachtovým poterom z asfaltovej zmesi s jutovými vložkami.
V tuneli (napravo jeden z bezpečnostných výklenkov)
Úsek trate z Popradu do Spišskej Novej Vsi bol elektrifikovaný a do prevádzky uvedený 9. decembra 1955. Štiavnicky tunel spomalil práce na elektrifikácii trate, pretože z dôvodu nedostatočnej výšky medzi temenom koľaje a trolejom bolo potrebné znížiť niveletu koľaje. Po elektrifikovaní bola v tuneli znížená traťová rýchlosť na 80 km/h. Dodnes je v jednom úseku v tuneli znížená výška trolejového drôtu na 5060 mm v prvej traťovej koľaji a 5010 mm v druhej traťovej koľaji. Dnes je cez tunel povolená maximálna rýchlosť 100 km/h.
Poloha na mape
Okrem nedostatočnej výšky nevyhovoval ani prierez tunela, ktorý podľa údajov ŽSR bol pre prvú traťovú koľaj 1-Sme/ŽSR a druhú traťovú koľaj Pz. Kvôli nevyhovujúcemu prierezu museli niektoré vlaky s prekročenou ložnou mierou, alebo s vozňami s priechodovým prierezom 1-VM-A (napr. lôžkové vozne RŽD) chodiť smerom do Popradu po druhej traťovej koľaji.
Rýchlik do Košíc prechádza po druhej traťovej koľaji
V smere od Popradu je tesne pred tunelom umiestnené posledné oddielové návestidlo autobloku, ktoré slúži ako predzvesť vchodového návestidla stanice Vydrník.
Návestidlo autobloku tesne pred tunelom
Hneď za tunelom v smere do Popradu leží železničná zastávka Spišský Štiavnik. Trať v tomto úseku vedie na vysokom násype, ktorý preklenuje úzke údolie. V násype sú oblúkové priepusty pre miestnu cestu a potok. K zastávke vedie z miestnej cesty úzka strmá cestička. Zastávka leží mimo obce Spišský Štiavnik.
Budova zastávky
Osobný vlak zastavuje na zastávke
Krátky vysoký násyp medzi zastávkou a tunelom
Pramene:
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999;
- Rudolf Kukučík, Pavol Kukučík: Železničné a cestné tunely, ŽSR 2002.