Tra Pohronská Polhora – Tisovec bola odovzdaná do prevádzky 30. novembra 1896. Vznik tejto trate siaha ešte do 19. storočia, kedy mal Tisovec silnú tradíciu vo výrobe eleza. Existencia mesta Tisovec siaha a do 13. storočia a u koncom 16. storočia tu existoval hámor. Výstavbu trate si vyiadala potreba spoji Hronec a Tisovec. V štátnej eleziarni v Hronci sa v tom čase vyrábali kožajnice, ktoré boli pomerne kvalitné, a vyuívali sa na výstavbu elezničnej siete v Uhorsku. Vysoká pec v Tisovci bola zase najväčším producentom surového eleza, ktoré sa vyuívalo aj pre výrobu kožajníc. eleziarska výroba bola v Tisovci ukončená v roku 1965, keď bola zrušená a prenesená do Košíc.
Úsek trate z Pohronskej Polhory do Tisovca bol postavený v rámci elezničného spojenia Podbrezovej s Tisovcom. V prvej etape bola postavená tra Podbrezová – Pohronská Polhora, ktorá bola do uívania odovzdaná 15. decembra 1895. Pre výstavbu druhého úseku z Pohronskej Polhory do Tisovca bol vzhžadom na geografické pomery pouitý Abtov ozubnicový systém. Ozubené hrebene Abtovej sústavy sú dva vedža seba. Začiatok ozubnice je vybavený pribline s trojmetrovým vertikálnym odprueným, pre plynulý nájazd rušňa. Pre stavbu sa pouili ocežové podvaly Heindl a zvršok dovožujúci osové zaaenie 14 ton.
elezničná stanica Pohronská Polhora má výpravnú budovu postavenú v typickom štýle jednoposchodovej výpravnej budovy MÁV. Výpravná budova bola pri príleitosti stého výročia začatia premávky na tejto trati, zrekonštruovaná do pôvodného stavu. Na vchode do stanice od Brezna a tie Tisovca sú umiestnené funkčné jednoramenné mechanické vchodové návestidlá.
Na trati sa nachádzajú dve výhybne, Zbojská a Tisovec–Bánovo. Tra z Pohronskej Polhory (615 metrov n. m.) do štyri kilometre vzdialenej Zbojskej (735 metrov n. m.) má stúpanie a 50 promile.
Vo výhybni Zbojská sa niekedy nakladalo drevo, je tu nakladacia Fairbanksova rampa a kožajová váha. Zo Zbojskej tra klesá Čertovou dolinou a Furmancom a do výhybne Tisovec-Bánovo so sklonom 48 promile. Ozubnica bola vybudovaná na úseku medzi elezničnou stanicou Pohronská Polhora a výhybňou Tisovec-Bánovo (podža cestovného poriadku vzdialené od seba cca 9 km). V literatúre sú iaž uvedené rozdielne údaje o jej presnej dĺke. Ozubnica nezačína hneď v elezničnej stanici Pohronská Polhora, ale a na konci obce Pohronská Polhora. Tie, na viacerých úsekoch kriovania s lesnými cestami je ozubnica prerušená, take je moné prikloni sa k údaju 5836 metrov podža (3).
Náročný terén si vyiadal vybudovanie vysokých násypov (cca 5,5 m) a hlbokých zárezov (cez 10 m) a tie výstavbu viacerých viaduktov, najznámejšie sú „Čertov viadukt“ a „viadukt Pod Dielom“. elezničná tra je vzájomne poprepletaná s hlavnou cestou z Tisovca do Brezna, ale všetky kriovania sú mimoúrovňové. Pôvodná tra obchádzala v Tisovci masív zvaný Kášterec a bola do elezničnej stanice zaústená úvraou.
Policajno-technická skúška trate sa uskutočnila 29. novembra 1896 a 30. novembra 1896 bola tra uvedená do riadnej prevádzky. Došlo tak k elezničnému spojeniu Horehronia s Malohontom (Gemerom). Na nákladnú a osobnú dopravu tu boli nasadené ozubnicovo-adhézne rušne vyrobené v roku 1896 v „lokomotívke“ vo Floridsdorfe pre túto tra. Išlo o tri kusy tendrových lokomotív s usporiadaním D2´s inventárnymi číslami 1014 a 1016. V roku 1990 bola vyrobená ďalšia lokomotíva s výrobným číslom 1430. Ich počiatočné označenie bolo T IVb, od roku 1911 MÁV 41.001 a 004, neskôr ČSD 403.5. Svojimi parametrami patrili medzi najvýkonnejšie ozubnicové lokomotívy. Na ozubnicovej trati bola stanovená maximálna rýchlos 15 km/hod.
Počas II. svetovej vojny bola tra z Tisovca do Jesenského prerušená štátnou hranicou s Maďarskom, tak ako aj elezničné trate z Muráňa do Plešivca a zo Slavošoviec do Plešivca. Peána doprava bola síce vedená z Tisovca do Kokavy nad Rimavicou, ale toto spojenie nebolo vyhovujúce potrebám. Preto sa rozhodlo o výstavbe nových tratí, ktoré mali spoji uvedené trate v Muránskej a Štítnickej doline, známe tie pod názvom Gemerské spojky. Výnosom ministerstva dopravy bola schválená výstavba novej trate z Revúcej do Tisovca a uvaovalo sa tie s výstavbou novej trate z Tisovca do Brezna, ktorá by nahradila nevýkonnú ozubnicovú tra. Uvaovalo sa aj o elezničnom spojení Tisovca s Kokavou nad Rimavicou. Tra z Tisovca do Revúcej sa začala skutočne aj stava. Z celého projektu bol úplne dokončený len úsek trate v Tisovci vrátane 770 metrov dlhého tunela, ktorým sa odstránila úvra. V roku 1949 bola stavba Gemerských spojok definitívne zastavená.
Na sklonku vojny ustupujúce nemecké vojsko váne poškodilo tra na viacerých miestach, poškodené boli viaceré viadukty vrátane viaduktu Pod dielom. Po vojne tu boli vybudované len provizórne drevené mosty. Aj napriek prísnemu sledovaniu vznikalo na drevených mostoch k menším, či väčším poiarom. Pri poiari 22. marca 1952 došlo k vánemu poškodeniu medzi Bánovom a Zbojská, z tohto dôvodu došlo k zastaveniu nákladnej a neskôr aj osobnej dopravy. Na drevené mosty okrem poiarov vežmi nepriaznivo vplývalo počasie. A v roku 1959 bol do prevádzky uvedený nový most Pod Dielom a prevádzka bola obnovená. V roku 1961 sem boli dovezené dva diesel-hydraulické rušne radu T426 (čísla 001 a 003), ktoré mali zabezpečova najmä nákladnú dopravu. Tie boli neskôr prevezené do Čiech.
Dnes na tejto trati nákladná doprava fakticky neexistuje. Osobnú dopravu zabezpečujú motorové vozne radu 812, predtým to boli aj pôvodné 810. Pred nimi tu mali svoje miesto motorové vozne radu M240, neskôr preznačené na rad 820. Motorový vozeň M240.0039 mal pedálový brzdič.
Pred pár rokmi sa Múzejno-dokumentačnému centru SR podarilo získa a priviezlo z Rumunska dva adhézno-ozubnicové parné rušne radu CFR 40.003 a 40.006. Ich pôvodné označenie do roku 1911 bolo T IVc, potom MÁV 40.003 (006). Po rekonštrukcii by jeden z nich mal slúi k spomienkovým jazdám na tejto výnimočnej trati, dnes u národnej kultúrnej pamiatke.
Pramene:
1. Dejiny elezníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček a kol., 1999
2. Atlas lokomotiv - Lokomotivy let 1900-1918, Ing. Jindřich Bek
3.
eleziarne Podbrezová