Dávnejšie som uvaoval, e sa pôjdem pozrie na miesta, ktoré boli kedysi „domovom“ najstaršieho parného rušňa na Slovensku U 36.003 (Katky). Zaujímalo ma, či sa po tožkých rokoch nájdu v údolí Hnilca a Smolníka nejaké pozostatky po úzkorozchodnej trati, na ktorej chodil kedysi parný rušeň U 36.003 spolu s ostatnými rušňami.
Tak som sa jedného rána vybral do Smolníka, do mestečka s bohatou baníckou históriou v Slovenskom Rudohorí. Keďe úsek úzkorozchodnej trate z Gelnice do Mníška nad Hnilcom bol neskôr prestavaný na tra s normálnym rozchodom, zameral som svoju pozornos hlavne na úsek od Mníška nad Hnilcom do Smolníka. O tom, ako som pochodil, sa môete dočíta v tejto krátkej reportái.
Skromné informácie o histórii zrušenej trate idúcej z Gelnice do Mníška nad Hnilcom a Smolníka sú uvedené v rôznej literatúre. Pri svojej návšteve som sa presvedčil, e aj dnes po viac ako 40. rokoch od zrušenia trate, stále existuje niekožko jej pozostatkov. Dokonca tu ijú žudia, ktorí na bohatú históriu Smolníka a úzkorozchodnú tra s nostalgiou spomínajú. Aj vďaka informáciám, ktoré mi ochotne poskytli, sa mi podarilo niekožko zvyškov zrušenej úzkorozchodnej eleznice nájs. Vďačný som najmä za pozoruhodné autentické fotografie zo súkromnej zbierky, ktoré som mal monos vidie. Na fotografiách bola zaznamenaná nielen história Smolníka, ale aj tunajšej úzkorozchodnej trate.
Smolník
Tak ako tomu bolo vo väčšine prípadov, aj eleznica v údolí Hnilca a Smolníka nevznikla samoúčelne. Z tohto dôvodu je potrebné aspoň pár vetami opísa historické súvislosti, ktoré predchádzali jej vzniku. V tejto oblasti Slovenského Rudohoria u od 13. storočia vznikali banícke sídla, napr. Helcmanovce, Jaklovce, akarovce, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Prakovce, Slovinky, ale tie Gelnica a Smolník, ktoré získali mestské práva. ailo sa tu zlato, striebro, medené rudy, pyrit, siderit a iné rudy. Niektoré vyaené rudy sa tu aj spracovávali, čo sa prejavilo aj v názvoch niektorých sídiel, známe sú Mária Huta, Matilda Huta, či Smolnícka Huta. Popri baníctve a hutníctve sa tu rozvíjal aj drevársky priemysel. Začiatkom 19. storočia nastal po vyaení zlatých, strieborných a medených rúd mierny úpadok v tejto oblasti, ale po otvorení nových rudných loísk nastal opä rozmach priemyslu a zvýšili sa poiadavky na dopravu. Po otvorení posledného úseku Košicko-bohumínskej eleznice (KB) zo Spišskej Novej Vsi a Margecian do Kysaku sa začali vyaené rudy prepravova na konských povozoch do Margecian, kde sa prekladali na vozne KB.
Smolník
Smolnícke pleso, resp. vodná nádr Úhorná
Snaha o výstavbu miestnej eleznice v údolí Hnilca začala ma reálnu podobu po schválení zákona o výstavbe lokálnych tratí. Vzniklo Gelnické konzorcium, ktoré tvorili tunajší podnikatelia Gertle M. a Comp., Peter Matuška, Adolf Reich a Ján Aradi. Na financovaní eleznice sa podiežala tie Anglicko-rakúska a Uhorská krajinská banka. Gelnícke konzorcium získalo koncesiu na výstavbu a prevádzku miestnej eleznice nariadením ministerstva dopravy č. 28543/81.IX.14. Podža nej sa povožovala výstavba úzkorozchodnej eleznice s rozchodom 1 m od stanice KB v Margecanoch cez Gelnicu a Mníšek nad Hnilcom do Smolníckej Huty. Neskôr bola koncesia výnosom uhorskej vlády z 23.6.1884 upravená tak, e úsek Margecany – Gelnica sa mal postavi s normálnym rozchodom. Na financovaní eleznice sa podiežala predovšetkým Anglicko-rakúska a Uhorská krajinská banka.
Výškové a smerové údaje trate (poskytol p. Š. Theis)
Skutočne, úsek trate z Margecian do Gelnice bol vybudovaný s normálnym rozchodom 1435 mm. Z Gelnice pokračovala úzkorozchodná tra do Mníška nad Hnilcom a Smolníckej Huty, pre nedostatok financií sa nepodarilo túto úzkorozchodnú tra postavi a po Smolník. Úsek s normálnym rozchodom mal dĺku 7,3529 km, úzkorozchodný úsek meral 25,510 km. Výstavba trate bola dos náročná, násypy a zárezy dosahovali výšku a 14 m. Postavi sa muselo šes väčších mostov s rozpätím cez 10 m s drevenou alebo eleznou konštrukciou. Spolu bolo na staniciach postavených 6 výpravných budov so skladmi, 7 nákladísk, 3 remízy rušňov a na šírej trati 8 stránych stanovíš. Na trati bolo 78 úrovňových priecestí, 1 nadchod a 3 podchody. Celkové náklady výstavby dosiahli čiastku 2430000 korún.
Mapa okolia
Mapa úzkokožajky Gelnica - Mníšek n. Hnilcom - Smolnícka Huta
Osobná doprava na trati v údolí Hnilca začala 27. decembra 1884 a nákladná o štyri dni neskôr, 31. decembra 1884. Pre dopravu vlakov na úzkorozchodnej trati boli na základe výnimky (pre nákup elezničného materiálu z cudziny bolo potrebné výnimočné povolenie) objednané 4 parné rušne. Vyrobila ich v roku 1884 nemecká lokomotívka Ch. Hagans v Erfurte (výr. č. 172 – 175) a mali číselné označenie 1 a 4, neskôr v roku 1931 u ČSD boli označené ako U 36.001 a 04. Konštrukčne boli rušne riešené tak, e na vnútornom ráme boli bez monosti priečneho a pozdĺneho posunu uloené tri hnacie nápravy. Kolesá strednej nápravy nemali okolesník, čo umonilo lepšiu prevádzku v oblúkoch. Rušne mali len jednostrannú ručnú brzdu. Na úseku trate normálnym rozchodom boli pouívané rušne KB (triedy XIIb, neskôr na ČSD boli označené ako 310.7). Druhá najstaršia úzkorozchodná eleznica na Slovensku, teda eleznica v údolí Hnilca a Smolníka priniesla oivenie. Jej vozňový park bol pomerne bohatý, eleznica mala šes osobných vozňov a 69 vozňov nákladných. Posledná väčšia dodávka vozňov pre úzkorozchodnú eleznicu bola v roku 1908, vtedy boli dodané dva osobné a 15 nákladných vozňov.
st. Smolnícka Huta (zdroj:1)
st. Smolnícka Huta (fotografiu poskytol p. Š. Theis)
st. Smolnícka Huta (fotografiu poskytol p. Š. Theis)
Ďalšou zaujímavosou zo elezničnej histórie okolia Smolníka je, e roku 1907 sa zo Smolníckej Huty postavila ďalšia úzkorozchodná tra, išlo o lesnú eleznicu s rozchodom 760 mm, ktorá vychádzala z konečnej stanice miestnej eleznice v Smolníckej Hute a viedla cez Smolník do Kotliny a Úhornej. Teda v elezničnej stanici Smolnícka Huta sa stretli dva úzke rozchody, 1000 mm a 760 mm. Lesná eleznička (Kotlina) mala štyri odbočky a jej dĺka bola asi sedem kilometrov.
Lesná eleznica Kotlina (fotografie poskytol p. Š. Theis)
Údaje o maximálnom stúpaní trate sa rozchádzajú, údajne mala ma najväčšie stúpanie 50 promile, iné zdroje hovoria iba o 35 promile. Minimálny polomer oblúkov trate bol 50 metrov. Na tejto lesnej elezničke v roku 1935 premával jeden parný rušeň a jeden motorový rušeň. Bolo tu 24 plošinových a oplenových vozňov. Lesná eleznica slúila na dovoz dreva do píly Beckengrund z okolitých lesov.
Smolnícka Huta - výpravná budova - súčasný stav
Prevádzka na eleznici sa v podstate nezmenila ani po vzniku ČSR 28. októbra 1918. Stanica Smolnícka Huta bola v roku 1926 premenovaná na Smolník. Tento názov stanica mala a do 15. mája 1930, kedy sa jej vrátil pôvodný názov. Začiatkom roku 1931 došlo k zoštátneniu trate za náhradu 1,9 milióna korún na účet novej elezničnej trate z Červenej Skaly do Margecian. Okrem stagnácie výkonov trate z dôvodu hospodárskej krízy hlavným dôvodom bol plán výstavby novej trate, tzv. stredoslovenskej magistrály. Práce na tejto novej trati z Červenej Skaly do Margecian začali roku 1934. Trasa úseku trate z Margecian do Gelnice zostala zachovaná, tra bola však zrekonštruovaná na parametre hlavnej trate a práce boli dokončené v júni 1936. Z Gelnice do Mníšku nad Hnilcom bola tra stavaná v novej trase. To umonilo prevádzku na úzkorozchodnej trati nejaký čas aj počas výstavby novej trate. A v lete 1935 bola elezničná doprava na úzkorozchodnej trati nahradená autobusovou dopravou. elezničná doprava na novom úseku trate z Gelnice do Mníšku nad Hnilcom s rozchodom 1435 začala 22. decembra 1935. V Mníšku nad Hnilcom bola postavená nová prijímacia budova a stanica sa stala riadiacou pre úsek trate do Margecian. Celá tra z Červenej Skaly do Margecian bola daná do prevádzky 26. júla 1936.
Osobné vozne úzkorozchodnej eleznice - súčasný stav
Osud úzkorozchodnej trate z Mníšku nad Hnilcom do Smolníckej Huty sa stal neistý. Historické pramene uvádzajú, e na prestavbu tohto úseku trate na normálny rozchod nebol štátny záujem, teda ani finančné prostriedky. Pôvodná stavebná dĺka 25,458 kilometrov, resp. 25,429 kilometrov prevádzkovaná dĺka úzkorozchodnej trate z Gelnice do Smolníckej Huty sa skrátila na úsek dlhý len 9,289 kilometrov stavebnej dĺky, resp. 9,080 kilometrov prevádzkovej dĺky. U v tom čase sa dokonca objavili názoru na úplné zrušenie nerentabilnej úzkorozchodnej trate do Smolníckej Huty.
Cestovný poriadok z roku 1948
K zrušeniu trate nakoniec nedošlo, ale na trati bola od 26. júla 1936 obnovená len nákladná doprava. Tra bola povaovaná viac menej za vlečkovú. Dielenské a opravárenské činnosti boli presahované do Smolníckej Huty, kde boli sústredené elezničné stroje a personál úzkorozchodnej trate. V roku 1940 sa vzrástla výroba v Harmaneckých papierňach, čo znamenalo aj zvýšenie nákladnej dopravy na tejto úzkorozchodnej trati z dôvodu prepravy drevnej hmoty. Od 1. júla 1940 bola na trati obnovená aj osobná doprava. Po zrušení úzkorozchodnej trate z Hronskej Breznice (Hronskej Dúbravy) do Banskej Štiavnice z dôvodu jej prestavby na normálny rozchod (30. októbra 1949), prešla do Smolníckej Huty čas vozňového parku. Bol to rušeň U 35.103 a spä sa vrátil aj parný rušeň U 36.004, ktorý bol do Hronskej Breznice zapoičaný.
Smolnícka Huta - zvyšky trate
Smolnícka Huta - most nad Smolníkom
Hospodársky vývoj na Slovensku po 2. svetovej vojne znamenal aj kvalitnejšie cesty a rozvíjajúcu sa automobilovú dopravu, ktorá bola silným konkurentom elezničnej trate. Aj tohto dôvodu sa stala úzkorozchodná eleznica nerentabilnou a nakoniec 27. mája 1961 bola zastavená osobná doprava a 30. apríla 1965 aj nákladná doprava. Ešte v roku 1955 boli parné rušne U 35.103 a U 36.004 premiestnené do Košíc na Košickú pioniersku eleznicu, ktorá bola otvorená 21. augusta 1955.
Spišská Nová Ves - U 36.003 na pomníku
(fotografiu poskytol p. Š. Theis zo zbierky p. M. Luňáka)
Parný rušeň U 36.003 bol prevezený do Spišskej Novej Vsi, kde nejaký čas slúil ako vykurovací kotol K 276 a neskôr bol ako pamätník uchovaný pre ďalšie generácie. iaž, parné rušne U 35.103 a U 36.004 boli po dodaní motorových TU 29.2 v roku 1961 zlikvidované.
Mníšek nad Hnilcom - most úzkokožajky nad Hnilcom
Mníšek nad Hnilcom - súčasná stanica na trati 173
Škoda, e aj táto úzkorozchodná tra bola zrušená. Banský priemysel v tejto oblasti u dávno zanikol a nový nevznikol. V júni tohto roku spoločnos Imperial Tobacco Group, e zatvorí tabakovú továreň v Smolníku. Mnostvo historických pamiatok v Smolníku a krásna okolitá príroda síce lákajú turistov, ale úzkorozchodná eleznička by bola určite silným magnetom, ktorý by prispel k rozvoju turistiky. Jej obnova je zrejme u nereálna. Pravdepodobne existujú aj ďalšie zvyšky úzkorozchodnej trate, najmä nejaké priepuste a mostíky. Ja som z časových dôvodov nešiel po celej trase, zastavil som sa len na miestach, o ktorých som vopred získal informácie. Prejs celý asi 9 km dlhý úsek je najvhodnejšie na bicykli, take ak mi to vyjde, do Smolníka sa ešte tento rok vrátim a informácie doplním.
Záujemcom o informácie o Smolníku a o zrušenej úzkorozchodnej trati odporúčam tieto zdroje:
- Bartalský Ján a kol.: Smolník mesto medenorudných baní, Geocomplex, a.s., Bratislava 1993
- Badík Milan, Pavlík Eduard: Gelnica a okolie, Východoslovenské vydavatežstvo Košice 1969
- HK: Zabudnutá úzkorozchodka údolím Hnilca, elezničář 1976 str. 153 a 155
- Ing. Halfar Richard, Ing. Kubáček Jiří, CSc., Ing. Selecký Dezider, Krivosudský Michal, Janota Jozef: Katalóg historických elezničných vozidiel na území Slovenska, Albatros klub Bratislava 2001
- Internet, napr.: Smolník
Fotografie zo Smolníka a okolia a zrušenej úzkorozchodnej trate si môete pozrie vo fotoalbume.