V rámci zdvojkožajnenia boli vybudované tri dvojkožajné tunely (ahanovský – 320 m, Ruínsky – 131 m, Bujanovský – 3410 m) a 26 vežkých mostov (napr. Ruínsky viadukt). ahanovský tunel začali budova Československé stavebné závody, n. p. závod Baraba Praha v októbri 1950, po rozhodnutí ministerstva dopravy o začatí poslednej etapy zdvojkožajnenia Košicko-bohumínskej trate v úseku Kolinovce – Kuzmice. Predpokladaný termín ukončenia bol 31.5.1953. Dňa 14.2.1951 stavbu prevzali ČSSZ, závod Tra Druby v Košiciach, podobne ako Bujanovský a Ruínsky tunel.
ahanovský tunel - košický portál
ČSD v Košiciach zabezpečili vypracovanie najnevyhnutnejšej dokumentácie a vytýčili trasy tunela tak, aby sa tunelové práce mohli zača do 30.3.1951. Tunel prevane v oblúku R=552 m sčasti v prechodnici prechádza tektonicky porušeným, vežmi rozpukaným a tlačivým ulovým masívom, vežmi zvetraným pri obidvoch portáloch. Tunel s 39 pásmi po 8,0 m a dvoma portálmi po 4,0 m má celkovú dĺku 320 m. Razenie rakúskou sústavou sa začalo smerovou štôlňou od košického portálu.
ahanovský tunel - nákres (zdroj: 1)
Rozmery sa určili tak, aby sa veraje dočasného dreveného výstroja mohli zosilni podvlakmi. V pásoch č. 8, 17, 25 a 33 sa na dĺku celého pása (8,0 m) razili „dostropné“ zálomy, z ktorých sa razila stropná štôlňa s prevýšením 0,7 a 0,8 m nad záver (teoreticky rub) ostenia. Zo stropnej štôlne sa razila vrchná čas prístropia, z ktorej sa „zostupom“ razilo prístropie na pomocné prahy a z nich prístropie na hlavné prahy. Tunel má typové betónové ostenie 9 (hrúbka v závere klenby 105 cm) okrem pásu č. 39 (kysacká strana), kde pre vežké tlaky sa v oporách pouilo typové betónové ostenie 11 (hrúbka v závere klenby 120 cm) s klenbou z kvádrového kamenného muriva. Okrem toho sa v páse č. 2 a 39 zhotovila spodná klenba. V pásoch č. 1 a 15 je asfaltová dosková izolácia a od pása č. 16 ku kysackému portálu menej prácna špachtlová izolácia podža návrhu subdodávateža Pozemné stavby, závod Košice. Túto izoláciu tvorila vyrovnávacia vrstva z asfaltu vystueného azbestovými vláknami (mastix) na upravenom a vysušenom líci ostenia, ďalej asfaltový náter vystuený sklenou jutou, ktorý sa v závislosti od vlhkosti a zvodnenia nanášal dvakrát a päkrát.
ahanovský tunel
ahanovský tunel - kysacký portál
tunelová rúra bola predĺená
ahanovský tunel - výstavba na kysackej strane (zdroj: 1)
Dňa 18.12.1952 v páse č. 37 nepozornosou pracovníkov vznikol poiar, pri ktorom sa od pása č. 32 po kysacký portál po zhorení skruí a podperného lešenia zrútila klenba obmurovky. Betónové ostenie sa na tomto úseku poiarom poškodilo do hĺbky a 30 cm. V rámci opravy boli vykonané rozsiahle práce. Obmurovka medzi kvádrovým vencom košického portálu a pásom č. 1 sa rozobrala a po oprave izolácie opä primurovala. V pásoch č. 1 a 13 v miestach, kde asfaltová izolácia prenikla na povrch ochrannej obmurovky, a v mokrých miestach sa obmurovka rozobrala a po oprave izolácie opä primurovala. Porušené škáry sa vyčistili a opravili. Pásy č. 14 a 18 sa v mokrých miestach opä obmurovali. Porušené škáry sa vyčistili a opravili. V páse č. 19 sa rozobrala a opravila prasknutá klenba výklenku. Po zhotovení izolácie sa klenba výklenku vymurovala a zaizolovala. Škáry obmurovky sa vyčistili a opravili. Narušený povrch tvaroviek sa opravil dvojnásobným torkretom. V pásoch č. 20 a 21 sa po oprave izolácie primurovala nová obmurovka. V pásoch č. 22 a 31 sa zhotovila nová dosková izolácia a primurovala nová ochranná obmurovka. V pásoch č. 32 a po kysacký portál sa rozobrali zvyšky ochrannej obmurovky a povrch narušeného betónového ostenia sa odstránil miestami do hĺbky 30 cm. Opory ostenia sa pribetónovali na pôvodný stav. Na doplnené opory sa vybetónovali elezobetónové pätky klenby so zakotvením výstue do očisteného ostenia. Na pätky sa vybetónovala klenba, ktorá sa na rube pribetónovala a na očistené ostenie. Asfaltová dosková izolácia sa primurovala obmurovkou z betónových tvaroviek hrúbky 45 cm.
ahanovský tunel - konzoly pre uchytenie troleja
Po krátkom čase aj v tomto tuneli izolácia prestala plni svoju funkciu. Opravy s rozobratím ochrannej obmurovky zhotovením doskovej izolácie (prípadne len opravou poškodených miest) a ochrannej obmurovky (nízkotlakovou cementovou injektáou) boli neúčinné. Chyby na izolácii sa sanovali opakovanou asfaltovou injektáou škáry medzi lícom ostenia a rubom ochrannej obmurovky. Tunel sa dokončil v časovom súlade s ostatnými úsekmi Trate druby a do prevádzky bol slávnostne odovzdaný 5.11.1955.
Pôvodný ahanovský tunel na KB - poloha na mape
Dvojkožajný ahanovský tunel bol razený v tesnej blízkosti jednokožajného tunela na pôvodnej trati Košicko-bohumínskej eleznice. Po vybudovaní novej dvojkožajnej trate bola pôvodná tra znesená, ale tunel tu stojí dodnes. Jednokožajný tunel je dlhý 277 m. Vybudovaný bol v rámci výstavby 31 km dlhého traového úseku Košice – Kysak – Prešov, ktorý bol do prevádzky daný 1.9.1870. Tunel v súčasnosti nie je prístupný, z oboch strán je uzatvorený kovovou bránou.
ahanovský tunel - pôvodný na KB - košický portál
ahanovský tunel - pôvodný na KB - kysacký portál
Fotografie pôvodného tunelu a novšieho dvojkožajného tunelu v ahanovciach sú uverejnené vo fotoalbume. © Ing. Peter Páteček
Pouitá literatúra:
- Ing. Alojz Drozd, Ing. Eugen Chladný, Ing. Ladislav Paulíny, Ing. Ivan Poliaček, CSc., Ing. Vladimír Vébr, doc. Ing. Jozef Zvara, CSc.: Stavebníctvo na Slovensku 1945 – 1985 Dopravné stavby, ALFA Bratislava 1989,
- Ing. Kubáček a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska,
- Ing. Krejčiřík: Po stopách našich eleznic.