Jednokožajný Jablonický tunel leí v km 27,168 na elektrifikovanej trati Trnava – Kúty so súčasným číselným označením 116. Tunel dlhý 900,05 m sa nachádza medzi výhybňou Buková a výhybňou Dúbrava. Vybudovaním tunela sa spojili dva traové úseky Trnava – Smolenice a Kúty – Jablonica.
Z histórie trate
Hospodársky rast Uhorska a rozvoj súkromného podnikania boli dôvody pre rozvoj elezníc i na území Slovenska. Pre výstavbu elezničnej trate Nitra – Luianky – Leopoldov – Trnava bola v roku 1897 vydaná koncesia budapeštianskej spoločnosti Ing. Júliusa Auspitza a spol. Spoločnos Uhorskej severozápadnej miestnej eleznice (Magyar Északnyugati helyi érdekú vasút) sa zaviazala vybudova a prevádzkova elezničnú tra medzi stanicami MÁV Nitra, Leopoldov, Trnava a Kúty s pokračovaním cez Brodské po zemskú hranicu smerom na Břeclav.
Uhorská severozápadná miestna eleznica spojila Ponitrie, údolie Váhu a Malé Karpaty so severozápadnou hranicou Uhorska a stala sa jednou z najvýznamnejších elezníc tejto oblasti. Trate štátnych elezníc (MÁV) Nitra – Luianky a Leopoldov – Trnava pouívala spoločnos Uhorskej severozápadnej miestnej eleznice na základe peánej zmluvy.
Rozdielne podmienky pre výstavbu spôsobovali oneskorenie a len postupné odovzdávanie jednotlivých úsekov do prevádzky. Na niektorých úsekoch trate násypy dosahovali výšku cez 20 m a zárezy dosahovali hĺbku cez 16 m. Postavených bolo viac ako 200 mostov a priepustov, najväčší most cez Váh mal ocežovú konštrukciu a dĺku 280 m. Medzi stanicami Jablonica a Smolenice bol vybudovaný jediný tunel s dĺkou cca 900 m.
Neskôr, na základe vydaného doplnku koncesie spoločnos získala povolenie aj na výstavbu a prevádzku vedžajšej trate Jablonica – Brezová pod Bradlom.
Dátum
otvorenia
|
Úsek trate
|
Dĺka
(km)
|
14.12.1897
|
Trnava - Smolenice
|
21,1
|
14.12.1897
|
Jablonica - Kúty
|
32,1
|
18.12.1897
|
Luianky - Hlohovec
|
23,1
|
31.3.1898
|
Hlohovec - Leopoldov
|
4,0
|
11.6.1898
|
Smolenice - Jablonica
|
13,3
|
6.9.1899
|
Jablonica - Brezová/Bradlom
|
11,7
|
8.9.1900
|
Kúty - krajinská hranica
|
6,4
|
|
Spolu:
|
111,7
|
Výpravná budova stanice Smolenice
Pamätná tabuža na VB
K tunelu z trnavskej strany je prístup dobrý. V blízkosti je chatárska kolónia, do ktorej sa dá prís autom po odbočení z hlavnej cesty I/51. Tra pred tunelom vedie v žavom oblúku, čo zniuje rozhžad a bezpečnos, preto je prístup cez chatársku kolóniu aj bezpečnejší.
Tra k tunelu ide v žavom oblúku
Nažavo začína zárubný múr, napravo je odtokový kanál
Ochrana zábranou pred dotykom VN trakčného vedenia
Jablonický tunel
Osobný vlak do Trnavy vyšiel z tunela
Práce na razení tunela sa začali 29. marca 1897. Pri razení z oboch strán sa pouila anglická tunelovacia metóda (iný názov metódy je rakúska modifikovaná). Podstata tejto metódy spočíva v postupe prác po pásmach dlhých podža povahy razenej horniny 3 a 8 m. S výlomom nasledujúceho pásu sa pri pouití tejto metódy začalo a po úplnom obmurovaní predchádzajúceho pásu, aby sa spevnila nestabilná tunelová chodba čo najskôr po ukončení výlomu. Tunelový prierez má svetlos 5,5/5,5 m. Nadloie dosahuje hrúbku 51 m. Tunelová obmurovka je vytvorená z kvádrového muriva, tzv. trachytu. Tunel bol otvorený 11. júna 1898.
Výpravná budova stanice Jablonica
Z opačnej strany, zo stanice Jablonica, je elezničná tra rozvinutá do viacerých oblúkov, pribliujúc sa k hrebeňu Malých Karpát.
Osobný vlak do Trnavy v stúpaní po prejdení oblúku
- v pozadí vea vodojemu stanice Jablonica
elezničná tra neďaleko za Jablonicou kriuje cestu II/501, práve tu sa nachádza zastávka Cerová – Lieskové, za ktorou tra pokračuje v stúpaní k výhybni Dúbrava a ďalej k tunelu.
Zastávka Cerová – Lieskové
Vlak do Kútov sa blíi k zastávke Cerová – Lieskové
Prístup k tunelu z jablonickej strany je najlepší práve od výhybne Dúbrava, ku ktorej z hlavnej cesty I/51 odbočuje účelová komunikácia. Popri trati sa peši dá prejs a k tunelu. Aj tu tra ide čiastočne aj v oblúkoch, ktoré zniujú rozhžad, preto je dobré pozna cestovný poriadok, prípadne sledova aj vchodové návestidlo.
Výhybňa Dúbrava
Dve kožaje výhybne
Zelená na vchodovom návestidle „L“ – pôjde vlak od Trnavy
Rušeň ZSCS 240.095-0 na čele osobného vlaku do Kútov
Keď osobný vlak prešiel, pokračujem krátko v chôdzi a blíim sa k tunelu. Na jablonickej strane je nažavo od trate tie kanál, ktorým sa odvádza voda z tunela. Tunel je postavený v priamom smere, len krátke úseky na začiatku tunela z oboch strán sú v oblúku, teda oba portály sú orientované čiastočne na junú stranu. Tunelová klenba s portálom je na oboch stranách tunela predsunutá pred svah. Na jablonickej strane tesne pred vchodom do tunela leí najvyšší bod trate (km 28,1), odtiaž tra do Trnavy klesá.
Nažavo odtokový kanál
Jablonický tunel
Sluobný telefón a značka „koniec postrku“ tesne pred tunelom
Predpokladaný nárast elezničnej dopravy v smere východ – západ bol dôvodom pre budovanie tzv. juného ahu v úseku Košice – Plešivec – Zvolen – Kozárovce – Leopoldov – Kúty – Břeclav – Znojmo – Jihlava. Pre nedostatok finančných prostriedkov bola výstavba rozdelená do troch úsekov. V rámci výstavby úseku Leopoldov – Lanhot bola v rokoch 1976 a 1982 vykonaná diažková kabelizácia, predelektrifikačné úpravy, zabezpečovacie zariadenia a elektrifikácia trate (rozpočtové náklady 220 mil. Kčs). Úsek Kúty – Jablonica bol elektrifikovaný 18. decembra 1980 a úsek Jablonica – Trnava vrátane Jablonického tunela 21. mája 1982.
Viac fotografií Jablonického tunela je vo fotoalbume. © autor
Pramene:
- KUBÁČEK Jiří, a kol.: Dejiny elezníc na území Slovenska, SR, Bratislava, 1999,
- KUKUČÍK Rudolf, KUKUČÍK Pavol: elezničné a cestné tunely, SR, Bratislava
- ŠKOLNÍK Marán, DRÁB Metod: Prehžad histórie trate Trnava - Kúty, In.: Mesačník Malokarpatský diažkoplaz, 02+03/2001.