V Programovom vyhlásení vlády SR v časti 2.3 Doprava, regionálny rozvoj a cestovný ruch, sa vláda zaviazala, e podporí verejnú osobnú dopravu a vytvorí podmienky na rozširovanie integrovaných dopravných systémov v najväčších mestách Slovenskej republiky.
Ciežom tohto materiálu je definova podmienky na zavedenie integrovaných dopravných systémov v najväčších mestských a prímestských aglomeráciách SR. Materiál vychádza z Plánu práce vlády SR na rok 2011 s termínom predloenia do vlády december 2011. Materiál sa predkladá na rokovanie vlády ako informácia a v súlade s čl. 10 ods. 7a Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Podmienky pre integrované dopravné systémy v najväčších mestách
Úvod
Materiál sa predkladá v súlade s Plánom práce vlády SR na rok 2011 s termínom predloenia do vlády december 2011. V Programovom vyhlásení vlády SR v časti 2.3 Doprava, regionálny rozvoj a cestovný ruch, sa vláda zaviazala, e podporí verejnú osobnú dopravu (ďalej len „VOD“) a vytvorí podmienky na rozširovanie integrovaných dopravných systémov (ďalej len „IDS“) v najväčších mestách Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Ciežom tohto materiálu je definova podmienky na zavedenie IDS v najväčších mestách SR. Dokument nadväzuje na materiál „Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou“ schválený uznesením vlády SR č. 675 z 1. októbra 2008, v ktorom sa vláda SR za oblas osobnej dopravy zaväzuje, e podporí rozvoj VOD pred individuálnou automobilovou dopravou (ďalej len „IAD“).
Hlavné ciele v materiáli schválenom uznesením vlády SR č. 675/2008 sú:
• zatraktívni verejnú dopravu ako prostriedok mobility osôb v mestách, regiónoch, aby bola alternatívou IAD,
• vytvori vonkajšie podmienky na zvýšenie konkurencieschopnosti VOD voči IAD.
Opatrenia na zvýšenie podielu VOD sa musia zamera predovšetkým na zlepšenie základných parametrov, ktoré ovplyvňujú uívateža dopravy pri vožbe dopravného prostriedku (VOD alebo IAD), ktorými sú: časová a priestorová dostupnos, informovanos, pohodlie, kvalita a rozsah doplnkových sluieb ako aj náklady na realizáciu dopravného procesu (cena pre uívateža). Jedným z riešení, podža materiálu schváleným v uznesení vlády SR č. 675/2008, je aj tvorba integrovaných dopravných systémov.
2. Vlastnosti a doterajší vývoj VOD a IAD na Slovensku
Systémy VOD na Slovensku a do polovice 90. rokov 20. storočia prevaovali svojimi prepravnými výkonmi v osobnej doprave nad výkonmi IAD. Postupným rozvojom IAD však podiel VOD poklesol na súčasných 20 – 25 % celkových výkonov osobnej dopravy (pozri graf č. 1) a tento nepriaznivý trend pokračuje i naďalej.
Graf č. 1
Porovnanie systémov IAD a VOD:
a. Individuálna automobilová doprava
IAD je technicky vhodná pre menšie a rozptýlenejšie prepravné prúdy na kratšie, stredné a – v prípade kvalitnej cestnej infraštruktúry (po výstavbe diažnic a rýchlostných ciest) – aj na dlhé vzdialenosti.
Výhody IAD:
• flexibilnos,
• dostupnos,
• rýchlos,
• pohodlnos,
• ideálna na cestu „ z domu do domu“,
• pri vyššej obsaditežnosti automobilu ako 2 osoby je cena za prepravenú osobu vnímaná cestujúcim ako výhodnejšia oproti VOD.
Nevýhody IAD:
• vysoké externé náklady,
• nadmerné zaaovanie ivotného prostredia,
• vyššia spotreba paliva,
• náročnos na priestor pri parkovaní,
• náročnos na priestor pri umiestňovaní cestných komunikácii resp. pri ich výstavbe,
• časté dopravné nehody, vysoký počet usmrtených a ranených na cestách v dôsledku dopravných nehôd,
• časté dopravné zápchy v dopravných špičkách, riziko neskoršieho príchodu do cieža cesty,
• takmer úplná odkázanos na strategické ropné palivá.
b. Verejná osobná doprava
Základnými systémami VOD sú:
• elezničná doprava (je technicky vhodná pre mohutné a sústredené prepravné prúdy na dlhé a stredné vzdialenosti),
• autobusová doprava (je technicky vhodná pre rozptýlenejšie prepravné prúdy na stredné a kratšie vzdialenosti, v rámci vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“), resp. dvoch susediacich VÚC,
• mestská hromadná doprava (je určená na obsluhu významnejších prúdov cestujúcich v rámci väčších miest; okrem autobusov sa tu pouívajú aj električky, metro, trolejbusy alebo duobusy).
Výhody VOD:
• šetrí ivotné prostredie,
• má nízke externé náklady,
• v porovnaní s IAD je mnohonásobne bezpečnejšia,
• má nišiu mernú spotrebu energie na osobu (ak sa nevyuíva neprimerane aj na slabé pepravné prúdy),
• má menšiu odkázanos na ropné palivá (niektoré systémy VOD realizujú významný podiel výkonov na elektrifikovaných dráhach),
• nepotrebuje v meste parkovacie plochy,
• vo väčšine prípadov kratší cestovný čas ako IAD.
Nevýhody VOD:
• nišia dostupnos,
• nišia flexibilita ako IAD,
• spotrebitežovi je vzdialenejšia,
• niší komfort cestovania ako IAD.
3. Aktuálne problémy VOD v SR
V súčasnosti je spolupráca systémov elezničnej a cestnej dopravy v SR v rámci VOD nedostačujúca. Je beným javom, e prepravné prúdy cestujúcich nemajú potrebný prípoj od vlaku na autobus (resp. opačne), alebo musia pomerne dlhú dobu čaka na ďalší prípoj v nepohodlných priestoroch resp. vonku. Mnohokrát pri meškaní jedného spojenia (hlavne večer) zmeškajú nasledovný spoj a stratia poslednú monos prepravy do miesta bydliska.
S týmito negatívnymi skúsenosami sa potenciálny zákazník v budúcnosti resp. pri plánovaní cesty rozhodne radšej pre IAD, ktorá je pre neho pohodlnejšia, mnohokrát rýchlejšia, odvezie ho „z domu do domu“, nemusí sa viaza na cestovné poriadky dopravcov, kupova si lístky (osobitne u kadého dopravcu), prestupova s batoinou atď.
Ďalším fenoménom je, e na tom istom mieste majú v rozmedzí 15 minút potenciálni cestujúci monos výberu dvoch a troch dotovaných spojov rôznych dopravných podnikov (napríklad vlak, autobusy viacerých dopravcov). Obsadenos týchto spojov potom obvykle nie je vysoká, navyše dotovaním autobusových spojov paralelných k vlakom dochádza k neefektívnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi.
Mono teda definova tieto hlavné nedostatky VOD v SR:
=> zo vzahu cestujúci - dopravca:
• nedostatočná nadväznos spojov,
• dlhé čakacie časy cestujúcich na prípoj,
• slabá informovanos o prepravných monostiach (cestujúci musí sám kombinova spoje),
• slabá koordinácia dopravných výkonov vo verejnom záujme objednávaných samosprávami a štátom,
• v prípade meškania prípoje nečakajú,
• málo komfortné a málo kultúrne čakacie priestory pre cestujúcich,
• vežké vzdialenosti medzi prestupnými miestami jednotlivých subsystémov IDS,
• mnohokrát cesty medzi prestupnými miestami nie sú chránené pred nepriaznivými vplyvmi počasia,
• cestujúci je nútený kupova si cestovný lístok na kadý spoj osobitne.
=> zo vzahu dopravca – dopravca:
• dopravcovia si navzájom konkurujú na paralelne dotovaných linkách,
• dopravcovia majú rozdielne prepravné poriadky,
• dopravcovia majú nekoordinované cestovné poriadky,
• mnohokrát prevláda strach medzi dopravcami z prevzatia dopravných výkonov (strach o prebratí trieb), namiesto spoločnej snahy zvýši atraktívnos a následne i trby VOD na úkor IAD.
=> zo vzahu štát – dopravca:
• slabá angaovanos štátu v oblasti riadenia dopravy ako celku,
• nedostatočné finančné prostriedky pre rozšírenú a kvalitnú ponuku dopravných prostriedkov na eleznici.
=> zo vzahu VÚC – dopravca
• nedodriavanie ustanovenia § 20 ods.5 zákona 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, podža ktorého pri zostavovaní plánu dopravnej obslunosti je potrebné zaisti odstránenie neúčelných paralelných trás a liniek a vytvorenie funkčnej nadväznosti VOD na elezničnú dopravu, pričom v súbenej doprave má prednos elezničná doprava,
• kolidujúce snahy nevzda sa slabo vyaených vlakových spojení (dotovaných štátom) a zároveň financova súbené autobusové spoje.
Svetovým trendom v doprave je eliminova neiaduce účinky IAD pri zachovaní maximálne moného uspokojenia prepravných potrieb cestujúcich. Vo vyspelých krajinách je úspešným riešením vytvorenie IDS vo vežkých mestách a prímestských aglomeráciách.
4. Základné znaky a prvky IDS
IDS je dnes najúčinnejším spôsobom, ako lepšie vyui a zatraktívni verejnú hromadnú dopravu osôb v regióne pre jej uívatežov. Podža čl. 2, písm. m) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o slubách vo verejnom záujme v elezničnej a cestnej osobnej doprave sa „integrovanými slubami vo verejnom záujme v osobnej doprave“ rozumejú vzájomne prepojené dopravné sluby vo vymedzenej geografickej oblasti s jednotnou informačnou slubou, systémom predaja lístkov a harmonogramom dopravy. Ide teda o funkčné spojenie elezničných dopravných sluieb so systémom mestskej dopravy a prímestskej autobusovej dopravy do vzájomne prepojeného systému trás, liniek a spojov, uplatnením výhod jednotnej tarify, prepravných podmienok a spoločného cestovného dokladu.
Podstatou jednotného tarifného systému a súčasne aj najcitlivejším bodom IDS je prerozdežovanie trieb, vybraných jednotlivými zúčastnenými dopravcami, pretoe v IDS v dôsledku existencie jednotného univerzálneho prepravného dokladu platného v dopravných prostriedkoch rôznych dopravcov neexistuje priamy vzah medzi prepravnými slubami, poskytnutými jedným konkrétnym dopravcom, a ním vybranými trbami.
IDS je teda charakteristický:
• koordináciou spojov jednotlivých druhov dopravy,
• monos cestova na jeden prepravný doklad a podža rovnakých pravidiel akýmkožvek dopravným módom,
• spoločným informačným systémom.
Základom pre vznik IDS je vzájomný dohovor medzi dopravnými podnikmi a objednávatežmi dopravných sluieb v určitom regióne. Na základe neho sa niektoré kompetencie zúčastnených strán pri tvorbe liniek, siete, cestovných poriadkov a taríf, ako aj práce s verejnosou prenášajú na samostatnú organizáciu, zabezpečujúcu účelnú a dopravnú obsluhu regiónu bez toho, aby sama bola dopravcom (z pohžadu prevádzky, záujmov a dopravnej súae musí pôsobi neutrálne). Táto organizácia zabezpečuje najmä nasledovné úlohy:
• prieskumy v doprave a prieskumy trhu,
• plánovanie liniek a siete vrátane zastávok a prechodov medzi rôznymi dopravnými módmi,
• návrhy cestovných poriadkov pre všetky linky napr. z pohžadu prípojov, doby jazdy, trvania prevádzky, ponuky kapacít a pod.,
• zmeny spoločnej tarify,
• rozdežovanie trieb,
• dopravnú štatistiku,
• rozvoj jednotného informačného systému,
• reklamu a prácu s verejnosou,
• spoluprácu s orgánmi štátnej správy, samosprávy a so záujmovými zdrueniami vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú verejnej osobnej dopravy a územného plánovania vo vymedzenom teritóriu.
Základom pre spoluprácu partnerov v rámci IDS je systém zmlúv (základná zmluva o zásadných ciežoch, spoločenská zmluva o právnom postavení a úlohách spoločníkov a orgánov IDS, zmluva o rozdelení trieb a zmluva o rozdelení strát).
a. Popis podsystémov IDS
Kadý IDS sa skladá z nasledovných podsystémov:
• organizačno - ekonomického,
• tarifného,
• prepravného,
• dopravno-technického,
• informačného.
Podsystém organizačne - ekonomický
Organizačne - ekonomický podsystém reprezentuje štruktúru a procesy riadenia IDS. Organizačnú štruktúru ako prvky naplňujú na najvyššej hierarchickej úrovni mestá, obce, orgány štátnej a územnej správy ako objednávatelia dopravných výkonov, a dopravcovia, ako poskytovatelia dopravných sluieb. Väzby medzi týmito prvkami predstavujú väzby priameho riadenia, koordinačné väzby, vlastnícke vzahy, obchodné vzahy, finančné a informačné toky. Hlavné procesy riadenia sú formulácia zákazky dopravnej sluby, obchodno-organizačné zabezpečenie prepravnej zákazky, plánovanie a riadenie trieb a úhrad, financovanie dopravnej zákazky a chodu IDS, organizačný rozvoj IDS.
Medzi hlavné zloky tohto podsystému patria:
• Legislatívny rámec IDS, t.j. zákony a smernice SR vymedzujúce právne pomery pre procesy IS. Významné okolie pre právne vymedzenie IDS predstavujú právne predpisy EÚ, ktorých ustanovenia sú postupne prijaté do národnej legislatívy.
• Záujmové územie IDS, t.j. teritórium, na ktorom je prevádzkovaná verejná hromadná doprava osôb formou IDS.
• Organizačné usporiadanie IDS, architektúra IDS v organizačnej rovine, t.j. usporiadanie subjektov IDS do určitej štruktúry, väzby v štruktúre, organizačné (riadiace) subjekty IDS.
• Financovanie IDS, t.j. sústava zdrojov financovania, príjemcov financovania, finančných tokov medzi zdrojmi a príjemcami, mechanizmy výpočtov pre jednotlivé finančné toky, krytie strát a úhrad.
V rámci tohto podsystému sa stanovujú a riadia finančné toky medzi subjektmi IDS, predovšetkým dežba trieb z cestovného medzi dopravcami a toky finančných kompenzácií na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov dopravy, ktoré nie sú kryté trbami z cestovného.
Systém prerozdežovania trieb a nákladov v rámci IDS
Trby IDS tvoria:
1. Trby z cestovného,
2. Úhrady štátu,
3. Úhrady VÚC, miest a obcí.
Náklady IDS predstavujú:
1. Prevádzkové náklady dopravcov,
2. Prevádzkové náklady orgánov IDS ( administrátor),
3. Náklady na informačný systém,
4. Investičné náklady dopravcov,
5. Náklady na prípravu a rozvoj IDS.
Pre určovanie výšky trieb z vybraného cestovného jednotlivým na IDS zúčastneným dopravcom a nevyhnutnej výšky úhrady platia nasledovné zásady:
1. Vybrané cestovné musí by rozdelené medzi jednotlivých dopravcov, zúčastnených na IDS v pomere nimi realizovaných výkonov; ak nie je moné trbu rozdeli exaktne (predpokladom je zdokumentovaný úplný prehžad o vykonaných prepravách), kžúč sa stanoví napr. na základe pevného podielu v percentách (napr. pevné podiely podža príjmov jednotlivých dopravcov pred spolupráce), prevádzkových výkonov (napr. vozokilometre, vlakokilometre, miestokilometre), periodického výskumu prúdov cestujúcich apod.
2. Pre udranie výšky trieb z cestovného za uívanie sluieb IDS v porovnaní s úrovňou pred zavedením IDS, keď trby boli závislé od ubehnutej vzdialenosti, musí výška tarify zosta sociálne únosná, aby IDS bol atraktívny pre cestujúcich a konkurencieschopný voči IAD.
3. Udranie príjmov dopravcov z cestovného aspoň na úrovni pred zavedením IDS, t. j. prepravné trby jednotlivých dopravcov za dopravné výkony, realizované v rámci IDS, by nemali by nišie, ako keby výkony v rovnakom rozsahu títo dopravcovia poskytovali pred začlenením do IDS. To je obvykle dosiahnuté zlepšením prepravnej ponuky a nasledovným zvýšením záujmu o cestovanie v rámci IDS.
4. Výpočet výšky úhrady pre jednotlivých dopravcov v rámci IDS musí rešpektova prílohu nariadenia EP a Rady (ES) č. 1370/2007 o slubách vo verejnom záujme v elezničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, kde sú uvedené Pravidlá uplatnitežné na úhradu v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 1 nariadenia. Podža prílohy úhrada nemôe prekroči sumu zodpovedajúcu čistému finančnému vplyvu, ktorý zodpovedá súčtu vplyvov, pozitívnych alebo negatívnych, z dodriavania záväzkov vyplývajúcich zo sluieb vo verejnom záujme na náklady alebo výnosy poskytovateža sluieb vo verejnom záujme. Vplyvy sa vyhodnotia porovnaním situácie, keď sú záväzky vyplývajúce zo sluieb vo verejnom záujme splnené, so situáciou, ktorá by nastala, ak by záväzky neboli splnené. Vzahy medzi viacerými dopravcami riešia v tomto prípade obvykle zmluvy o rozdelení strát, ktoré pouívajú podža miestnych podmienok ako kžúč pomery vozokilometrov, miestokilometrov, prepravné výkony alebo stanovujú paušálne náhrady.
Podsystém tarifný
Podsystém tarifný zjednocuje sústavu cestovných dokladov a výšku taríf. Jednotný tarifný systém umoňuje pouíva cestujúcim jednu sústavu cestovných dokladov bez ohžadu na to, ktorí a kožkí dopravcovia fyzicky zabezpečujú ich cestu.
Podsystém tarifný predstavuje sústavu cestovných dokladov IDS a spôsob výpočtu ich cien, spôsob členenia záujmového územia vo vzahu k zvolenej tarife, predajný systém a systém vybavovania cestujúcich.
Medzi hlavné zloky tohto podsystému patria:
• Tarifné usporiadanie, t.j. spôsob rozčlenenia záujmového územia v závislosti na zvolenej tarife do územných častí – zón alebo časových intervalov tak, aby bola zabezpečená optimálna výška trieb, finančná únosnos a spravodlivos pre cestujúcich.
• Tarifná sústava, t.j. sústava cestovných dokladov zodpovedajúca tarife v rozčlenenom obslunom území, oblasti platnosti, konštrukcii taríf a podmienok pouitia tarifných sadzieb.
Tarifa je sadzobník cien za jednotlivé prepravné výkony pri poskytovaní prepravných sluieb a podmienky ich pouitia. Rozoznávame:
1. jednotné (plošné) tarify
2. výkonové tarify
Jednotné (plošné) tarify
Na základe jednotnej (plošnej) tarify sú poskytované cestujúcim cestovné lístky, ktoré platia nezávisle od dĺky cesty.
Výhoda: žahká orientácia v cene cestujúceho
Nevýhoda: vysoká cena, diskriminácia cestujúcich na kratšie vzdialenosti
Výkonové tarify
Na základe výkonovej tarify sa vypočítavá cena cestovného vo väzbe k prepravnému výkonu.
Výkonové tarify sa delia na:
• zónovú
• časovú
• kilometrickú
• pásmovú
Zónová tarifa
Zónová tarifa spočíva v rozdelení záujmovej časti na pevné časti, t.j. zóny. Na území jednej zóny platí jednotná prepravná cena. Pre cesty cez viacej zón sa cestovné úmerne zvyšuje v závislosti od počtu prejdených zón.
Výhody: žahká aplikovatežnos na širokom území.
Nevýhody: pri kúpe cestovného lístka náročnejšia obsluha predajných automatov.
Časová tarifa
Pri časovej tarife je platnos cestovného lístka vztiahnutá len k dobe cesty a končí po uplynutí časového intervalu, pre ktorý bol cestovný lístok zakúpený. Pri určovaní časového intervalu platnosti cestovného lístka je nutné zosúladi jeho dĺku s cenou. Krátka platnos cestovného lístka znevýhodňuje cestujúceho, dlhá dopravcu.
Výhody: Jednoduchos pouitia pre cestujúcich, ktorí málo pouívajú IDS.
Nevýhoda: Nezohžadňuje čas čakania medzi prestupmi na spoje, predĺené cestovné časy z dôvodu dopravných zápch, meškania spojov.
Kilometrická tarifa
Na základe kilometrickej tarify je odvodená cena cestovného lístka od počtu precestovaných kilometrov v dopravnom prostriedku z miesta nástupu a do miesta výstupu.
Výhody: Jednoduchos pri výpočte cestovného.
Nevýhoda: Je nepouitežná pre variantné cesty ( Variantná cesta je cesta, ktorá nahrádza pôvodnú cestu na dosiahnutie cieža cesty).
Pásmová tarifa
Na základe pásmovej tarify je cena cestovného lístka odvodená od počtu precestovaných pásiem v dopravnom prostriedku z miesta nástupu a do miesta výstupu.
Výhody: Jednoduchos pri výpočte cestovného.
Nevýhoda: Je nepouitežná pre variantné cesty.
Pre IDS sú vhodné časové a zónové tarify, nevhodné sú kilometrické a pásmové.
Podsystém prepravný
Podsystém prepravný zahrňuje prepravné podmienky uvedené v prepravnom poriadku.
V prepravnom poriadku IDS sú zahrnuté práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich, ktoré musia plati rovnako v kadom dopravnom prostriedku IDS, t.j. kadý dopravca zúčastnený na IDS musí prija všetky práva a povinnosti uvedené v prepravnom poriadku IDS.
Podsystém dopravno-technický
Podsystém dopravno-technický vytvára prostredie pre časovú a priestorovú harmonizáciu prevádzky liniek a konštrukciu cestovných poriadkov, optimalizáciu linkových vedení na území celého systému a pre kvalitatívnu a kvantitatívnu optimalizáciu v nasadených dopravných technológiách.
Hlavnými procesmi sú: zabezpečenie prepravných potrieb, optimalizácia linkového vedenia, koordinácia dopravcov, koordinácia prevádzky dopravy, optimalizácia prepravných kapacít dopravnej siete, zabezpečovanie a obnova vozového parku, určovanie výkonov dopravného systému, navrhovanie systému prestupných bodov a záchytných parkovísk.
Medzi hlavné zloky tohto podsystému patria:
• Prepravné potreby, t.j. potreba osôb premiestňova sa v rámci vymedzeného územia IDS. Sú vyjadrené ako spojenia medzi zdrojom a ciežom cesty a majú povahu parametrického vektora, charakterizovaného intenzitou, štruktúrou, priestorom, smerom a časom.
• Dopravná sie, t.j. súbor komunikácií, po ktorých sú vedené linky rôznych druhov dopravy.
• Cestovný poriadok, t.j. súhrn časových údajov dopravcov o prevádzkovaní dopravy
v určitom časovom období v rámci IDS.
• Technická základňa, t. j. dopravné prostriedky, dopravné cesty, dopravné zariadenia a objekty vrátane vybavenia pre prevádzkovanie dopravného podsystému.
• Výkony dopravného systému, t.j. dopravné a prepravné výkony.
Podsystém informačný
Základom a podstatou informačného podsystému IDS je jednotný cestovný poriadok, spoločný pre všetkých dopravcov, zúčastnených na IDS. Spôsob jeho komunikácie musí by zrozumitežný, jednoduchý a vypracovaný tak, aby poadované informácie ohžadom cesty boli pre cestujúceho vdy dostupné, keď ich potrebuje. Pri zavádzaní IDS, ale aj po zavedení musí by kadému potenciálnemu cestujúcemu jasné, e v danom regióne existuje plne fungujúci IDS.
Účastníci IDS
IDS zahrňuje tri významné skupiny účastníkov:
Objednávatelia dopravných sluieb, t.j. obce (mestá), zdruenia obcí, samosprávne kraje a štát. Zastupujú spotrebitežov, t.j. (cestujúcich) vo formulácii a zadávaní dopravných zákaziek. Kompenzujú dopravcom straty vyplývajúce z uplatnenia neekonomickej ceny cestovného a z chýbajúcej prepravnej frekvencie cestujúcich tak, aby preukázatežné náklady dopravy nemuseli by v plnej výške kryté príjmami z cestovného a nezbavili tak verejnú dopravu atraktivity voči cestujúcim v zmysle jej cenovej, kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovne a konkurencieschopnosti.
Dopravcovia, t.j. prevádzkovatelia dopravy a nositelia väčšiny výkonných dopravných funkcií v IDS.
Organizátori dopravy, t.j. subjekty, ktorých úlohou je koncepčne organizova, riadi, plánova, kontrolova a rozvíja hromadnú osobnú dopravu v danom regióne ako po stránke dopravnej, tak organizačnej a ekonomickej. Nositelia tejto funkcie sú špecializované inštitúcie k tomuto účelu zriadené obcami (mestami), zdrueniami obcí, samosprávnymi krajmi a štátom.
5. Stav IDS v samosprávnych krajoch a mestách SR
Na území Slovenska v súčasnosti prebiehajú prípravy IDS v Bratislavskom a Košickom samosprávnom kraji. V ilinskom samosprávnom kraji prebieha spolupráca medzi dopravcami, ktorá má niektoré znaky IDS. V ostatných častiach Slovenska funguje VOD bez zavedenia IDS.
a. IDS v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len „BSK“)
Prvý pokus o zriadenie IDS na území Bratislavy odo dňa 1. novembra 1999 mal formu experimentu. Cestujúci získali monos zakúpi si k predplatnému cestovnému lístku na MHD mesačný kupón v hodnote 50 Sk, s ktorým mohli vyuíva osobné a zrýchlené vlaky na prepravu po celom území Bratislavy.
Od 1. februára 2001 sa do projektu zapojila aj spoločnos Slovenská autobusová doprava š. p. (dnes Slovak Lines, a.s) prevádzkujúca prímestskú autobusovú dopravu.
Spoločnos Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. (ďalej len „BID“) bola zaloená v roku 2005 BSK (so 65% účasou) a Hlavným mestom SR Bratislava (s 35% účasou). Dňa 8.7.2009 prišlo k zmene právnej formy spoločnosti a BID sa stala akciovou spoločnosou. Hlavnou úlohou spoločnosti je príprava IDS na území BSK a jeho následné prevádzkovanie. Táto skutočnos vyplýva aj z Dohody o spolupráci pri realizácii IDS podpísanej v júni 2007 medzi BID, s.r.o., zastupujúcou záujmy hlavného mesta SR Bratislavy a BSK na jednej strane a účastníkmi – Dopravným podnikom Bratislava, a.s., Slovak Lines, a.s., elezničnou spoločnosou Slovensko, a.s. a eleznicami Slovenskej republiky na strane druhej. Dohoda je prejavom ochoty partnerov spoločným koordinovaným postupom postupne realizova samotný projekt IDS v podmienkach bratislavského regiónu.
Počas rokov 2005 – 2009 spoločnos vypracovala základné strategické dokumenty, ktoré určili podobu budúceho IDS.
Aktuálna úroveň prípravy IDS v BSK naznačuje monos reálneho začatia činnosti IDS v regióne „Záhorie“ od 1.9.2012. V tejto súvislosti sa vykonáva v súčasnosti vo vzájomnej spolupráci medzi BID, BSK, mestom Bratislava a MDVRR SR, ako aj všetkými zúčastnenými dopravcami celý rad krokov v oblasti organizačnej, tarifnej i dopravnej (príprava zmluvy medzi koordinátorom a objednávatežmi dopravy a zmluvy medzi koordinátorom a dopravcami, stanovenie kžúča dežby trieb medzi dopravcami, úprava alebo montá palubných počítačov a označovačov, zriadenie dispečerského centra riadenia koordinátora, zjednotenie prepravných podmienok, emisia spoločných prepravných dokladov, koordinácia cestovných poriadkov, identifikácia a príprava eventuálnych stavebných úprav zastávok apod.) Praktické skúsenosti, získané pri zavedení IDS v BSK budú pouité pri uplatnení IDS v ďalších mestách, aktuálne v Košiciach.
b. IDS v Košickom samosprávnom kraji (ďalej len „KSK“)
Stav IDS na území KSK je v štádiu projektovej prípravy. Od roku 2005 sa stretáva pravidelne pracovná skupina, kde sa prerokovávajú podmienky budovania infraštruktúry pouitežnej na prevádzkovanie IDS.
V roku 2010 bola zaloená spoločnos ORID s.r.o., ktorá má funkciu koordinátora v rámci VOD.
c. IDS v ilinskom samosprávnom kraji (ďalej len „SK“)
V rámci SK funguje spolupráca medzi Dopravným podnikom mesta ilina, s.r.o. a elezničnou spoločnosou Slovensko, a.s., ktorá má niektoré znaky IDS (pásmová tarifa, spoločné výdajné automaty na cestovné lístky). Cestujúci v rámci cesty na elezničnom úseku Rajec – ilina a spä má monos zakúpenia cestovného lístka platného aj na MHD so zvýhodnenou cenou. Systém však nemono povaova za plne funkčný.
d. IDS v ostatných samosprávnych krajoch SR
V ostatných samosprávnych krajoch SR momentálne neprebieha iadna spolupráca medzi dopravcami pri VOD so znakmi IDS.
6. Ciele MDVRR SR v oblasti IDS
Ciežom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MDVRR SR“), pokiaž ide o IDS, je postupne uplatňova IDS v regiónoch SR, kde je predpoklad uspokojenia prepravných potrieb v regiónoch s najväčšími prepravnými prúdmi cestujúcich smerom k regiónom s nišími prepravnými prúdmi. Tieto systémy IDS musia by v jednotlivých regiónoch zavádzané tak, aby v konečnom dôsledku mohli by navzájom prepojené.
7. Rámcový návrh zavádzania IDS v najväčších mestách SR
Problematika verejnej osobnej dopravy je zákonne regulovaná v samostatných právnych predpisoch podža druhu dopravy, t.j.:
• §20 – 21 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach,
• §15 ods. 6 zákona 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, Zákon 488/2009, ktorým sa mení zákon 168/1996 Z.z. o cestnej doprave.
Uvedené zákony obsahujú niektoré ustanovenia ohžadom vytvárania systémov IDS, ale v skutočnosti málo motivujú VÚC k budovaniu IDS resp. chýba vôža budovania IDS v krajoch. Častým prípadom je, e VÚC slabo zabezpečujú nadväznos spojov a neriešia dopravnú obslunos tak, aby bola zabránená súbenos jázd jednotlivých liniek.
Na základe výsledkov projektu, ktorý v roku 2011 riešil VÚD ilina pre MDVRR SR s názvom „Grafické zobrazenie existujúcich prepravných prúdov cestujúcich v prímestskej dotovanej autobusovej doprave a elezničnej regionálnej osobnej doprave“, sa bude pri zavádzaní IDS v jednotlivých krajoch SR postupova v nasledovných krokoch:
1. MDVRR SR všemone podporí aktuálne úsilie BID, BSK, mesta Bratislava, ako aj všetkých zúčastnených dopravcov o sprevádzkovanie IDS v regióne „Záhorie“ k 1.9.2012 a následne aj v ďalších regiónoch BSK. Získané skúsenosti vyuije pri spolupráci so stranami zúčastnenými na rozbiehajúcej sa príprave IDS na území KSK a tie pri monom rozširovaní fungujúcich systémov IDS aj na územia susediacich VÚC.
2. MDVRR SR na základe výsledkov štúdie prepravných prúdov v regionálnej preprave a po konzultáciách s VÚC zabezpečí od decembra 2012 prechod na taktový grafikon vlakov miestnej, resp. regionálnej osobnej elezničnej dopravy na všetkých tratiach, kde existuje dostatočne mohutný prúd cestujúcich, s vyuitím kvóty dopravného výkonu elezničnej spoločnosti Slovensko, danej aktuálne platnou Zmluvou o prevádzkovaní dopravy na dráhe (30,3 mil. vlkm).
3. MDVRR SR počas roku 2012 pripraví zákon o verejnej doprave, ktorého dôleitou súčasou bude zavedenie inštitútu plánu dopravnej obsluhy štátu. Ten sa stane základom pre objednávanie elezničnej osobnej dopravy, ako aj pre zakotvenie zásad tvorby IDS. Zákon v časti o IDS detailnejšie rozpracuje práva a povinnosti účastníkov IDS, spôsob prerozdežovania trieb IDS medzi jeho účastníkov, nadradenos miestnej elezničnej osobnej dopravy nad súbenou prímestskou autobusovou dopravou v rámci IDS a iné. Základným zmyslom tejto časti pripravovaného zákona je dosiahnu vzájomnú kompatibilitu systémov IDS. MDVRR SR na základe tohto zákona a v intenzívnej komunikácii s jednotlivými VÚC (resp. v prípade funkčného IDS povereným organizátorom IDS, pôsobiacim na jeho území) zabezpečí prípravu tohto plánu dopravnej obsluhy.
4. Na základe plánu dopravnej obsluhy štátu MDVRR SR objedná výkony v elezničnej doprave. Tá bude vykonáva najmä diažkovú elezničnú dopravu (spojenie krajských miest a významných spádových centier s hlavným mestom štátu, ako aj týchto miest a centier medzi sebou navzájom); predpokladá sa, e miestna osobná elezničná doprava bude vykonávaná len v miestach najvýznamnejších celkových prúdov cestujúcich.
5. VÚC vypracujú svoje plány dopravnej obsluhy, ktoré budú rešpektova plán dopravnej obsluhy štátu, najmä nebudú konkurova súbenými autobusovými spojmi prevádzkovaným spojom miestnej elezničnej osobnej dopravy, objednaným ministerstvom na základe plánu dopravnej obsluhy štátu; k najvýznamnejšiemu previazaniu systému spojov autobusovej a elezničnej dopravy mono pristúpi za predpokladu vytvorenia systému IDS, najmä zavedenia jedného prepravného dokladu pre rôzne dopravné modality.