Infoblok
IP adresa: 3.238.79.169
Dátum: 28. 03. 2024
Čas: 13:32
Meniny má: Soňa
Zajtra: Miroslav
 Meškanie vlakov

Číslo vlaku:

Pohyb vlakov na mape ŽSR

 Rubriky
 Najnovšie foto
757.008-8
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.4.2018
zobrazenĂ­: 3107
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, Rožňava, tra 167, 19.1.2018
zobrazenĂ­: 2850
znĂĄmka: 1.00

751.126-4
ZSCS, Pn Turňa nad Bodvou - Slavec jaskyňa, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2976
znĂĄmka: 3.00

757.004-7
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 19.10.2017
zobrazenĂ­: 2748
znĂĄmka: 0

757.012-0
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 3180
znĂĄmka: 0

751.026-6
ZSCS, +751.171-0, Rv do depa, tra 160, 24.6.2017
zobrazenĂ­: 2816
znĂĄmka: 0

757.009-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Jovice, tra 160, 20.6.2017
zobrazenĂ­: 2876
znĂĄmka: 0

757.014-6
ZSSK, R 814 Slatina Košice - Bratislava, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2814
znĂĄmka: 0

751.129-8
ZSCS, Pn Kapušany pri Prešove - Stožok, Rožňava, tra 160, 15.6.2017
zobrazenĂ­: 2591
znĂĄmka: 0

751.125-6
ZSCS, Mn Dobšiná - Plešivec, tra 167, 30.5.2017
zobrazenĂ­: 2610
znĂĄmka: 0

» ĎalĹĄie fotografie
Dopravná politika

Podmienky pre integrované dopravné systémy v najväčších mestách

Podmienky pre integrované dopravné systémy v najväčších mestách
Vláda SR na dnešnom zasadaní prerokovala materiál „Podmienky pre integrované dopravné systémy v najväčších mestách“, ktorý vypracovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V záverečnej časti materiálu je uvedený postup pri zavádzaní integrovaných dopravných systémov (IDS). Materiál vláda vzala na vedomie; teda neuložila ministrom žiadne konkrétne úlohy (zrejme z dôvodu konania predčasných volieb) pri zavádzaní IDS.



V Programovom vyhlásení vlády SR v časti 2.3 Doprava, regionálny rozvoj a cestovný ruch, sa vláda zaviazala, že podporí verejnú osobnú dopravu a vytvorí podmienky na rozširovanie integrovaných dopravných systémov v najväčších mestách Slovenskej republiky.
 
Ciežom tohto materiálu je definova podmienky na zavedenie integrovaných dopravných systémov v najväčších mestských a prímestských aglomeráciách SR. Materiál vychádza z Plánu práce vlády SR na rok 2011 s termínom predloženia do vlády december 2011. Materiál sa predkladá na rokovanie vlády ako informácia a v súlade s čl. 10 ods. 7a Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
 
 
Podmienky pre integrované dopravné systémy v najväčších mestách
 
Úvod
 
Materiál sa predkladá v súlade s Plánom práce vlády SR na rok 2011 s termínom predloženia do vlády december 2011. V Programovom vyhlásení vlády SR v časti 2.3 Doprava, regionálny rozvoj a cestovný ruch, sa vláda zaviazala, že podporí verejnú osobnú dopravu (ďalej len „VOD“) a vytvorí podmienky na rozširovanie integrovaných dopravných systémov (ďalej len „IDS“) v najväčších mestách Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Ciežom tohto materiálu je definova podmienky na zavedenie IDS v najväčších mestách SR. Dokument nadväzuje na materiál „Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou“ schválený uznesením vlády SR č. 675 z 1. októbra 2008, v ktorom sa vláda SR za oblas osobnej dopravy zaväzuje, že podporí rozvoj VOD pred individuálnou automobilovou dopravou (ďalej len „IAD“).
 
Hlavné ciele v materiáli schválenom uznesením vlády SR č. 675/2008 sú:
 
• zatraktívni verejnú dopravu ako prostriedok mobility osôb v mestách, regiónoch, aby bola alternatívou IAD,
• vytvori vonkajšie podmienky na zvýšenie konkurencieschopnosti VOD voči IAD.
 
Opatrenia na zvýšenie podielu VOD sa musia zamera predovšetkým na zlepšenie základných parametrov, ktoré ovplyvňujú užívateža dopravy pri vožbe dopravného prostriedku (VOD alebo IAD), ktorými sú: časová a priestorová dostupnos, informovanos, pohodlie, kvalita a rozsah doplnkových služieb ako aj náklady na realizáciu dopravného procesu (cena pre užívateža). Jedným z riešení, podža materiálu schváleným v uznesení vlády SR č. 675/2008, je aj tvorba integrovaných dopravných systémov.
 
2. Vlastnosti a doterajší vývoj VOD a IAD na Slovensku
 
Systémy VOD na Slovensku až do polovice 90. rokov 20. storočia prevažovali svojimi prepravnými výkonmi v osobnej doprave nad výkonmi IAD. Postupným rozvojom IAD však podiel VOD poklesol na súčasných 20 – 25 % celkových výkonov osobnej dopravy (pozri graf č. 1) a tento nepriaznivý trend pokračuje i naďalej. 
 
Graf č. 1
20111214_IDS_graf1
 
 
Porovnanie systémov IAD a VOD:
 
a. Individuálna automobilová doprava
 
IAD je technicky vhodná pre menšie a rozptýlenejšie prepravné prúdy na kratšie, stredné a – v prípade kvalitnej cestnej infraštruktúry (po výstavbe diažnic a rýchlostných ciest) – aj na dlhé vzdialenosti.
 
Výhody IAD:
• flexibilnos,
• dostupnos,
• rýchlos,
• pohodlnos,
• ideálna na cestu „ z domu do domu“,
• pri vyššej obsaditežnosti automobilu ako 2 osoby je cena za prepravenú osobu vnímaná cestujúcim ako výhodnejšia oproti VOD.
 
Nevýhody IAD:
• vysoké externé náklady,
• nadmerné zaažovanie životného prostredia,
• vyššia spotreba paliva,
• náročnos na priestor pri parkovaní,
• náročnos na priestor pri umiestňovaní cestných komunikácii resp. pri ich výstavbe,
• časté dopravné nehody, vysoký počet usmrtených a ranených na cestách v dôsledku dopravných nehôd,
• časté dopravné zápchy v dopravných špičkách, riziko neskoršieho príchodu do cieža cesty,
• takmer úplná odkázanos na strategické ropné palivá.
 
b.  Verejná osobná doprava
 
Základnými systémami VOD sú:
• železničná doprava (je technicky vhodná pre mohutné a sústredené prepravné prúdy na dlhé a stredné vzdialenosti),
• autobusová doprava (je technicky vhodná pre rozptýlenejšie prepravné prúdy na stredné a kratšie vzdialenosti, v rámci vyššieho územného celku (ďalej len „VÚC“), resp. dvoch susediacich VÚC,
• mestská hromadná doprava (je určená na obsluhu významnejších prúdov cestujúcich v rámci väčších miest; okrem autobusov sa tu používajú aj električky, metro, trolejbusy alebo duobusy).
 
Výhody VOD:
• šetrí životné prostredie,
• má nízke externé náklady,
• v porovnaní s IAD je mnohonásobne bezpečnejšia,
• má nižšiu mernú spotrebu energie na osobu (ak sa nevyužíva neprimerane aj na slabé pepravné prúdy),
• má menšiu odkázanos na ropné palivá (niektoré systémy VOD realizujú významný podiel výkonov na elektrifikovaných dráhach),
• nepotrebuje v meste parkovacie plochy,
• vo väčšine prípadov kratší cestovný čas ako IAD.
 
Nevýhody VOD:
• nižšia dostupnos,
• nižšia flexibilita ako IAD,
• spotrebitežovi je vzdialenejšia,
• nižší komfort cestovania ako IAD.
 
3. Aktuálne problémy VOD v SR
 
V súčasnosti je spolupráca systémov železničnej a cestnej dopravy v SR v rámci VOD nedostačujúca. Je bežným javom, že prepravné prúdy cestujúcich nemajú potrebný prípoj od vlaku na autobus (resp. opačne), alebo musia pomerne dlhú dobu čaka na ďalší prípoj v nepohodlných priestoroch resp. vonku. Mnohokrát pri meškaní jedného spojenia (hlavne večer) zmeškajú nasledovný spoj a stratia poslednú možnos prepravy do miesta bydliska.
 
S týmito negatívnymi skúsenosami sa potenciálny zákazník v budúcnosti resp. pri plánovaní cesty rozhodne radšej pre IAD, ktorá je pre neho pohodlnejšia, mnohokrát rýchlejšia, odvezie ho „z domu do domu“, nemusí sa viaza na cestovné poriadky dopravcov, kupova si lístky (osobitne u každého dopravcu), prestupova s batožinou atď.
 
Ďalším fenoménom je, že na tom istom mieste majú v rozmedzí 15 minút potenciálni cestujúci možnos výberu dvoch až troch dotovaných spojov rôznych dopravných podnikov (napríklad vlak, autobusy viacerých dopravcov). Obsadenos týchto spojov potom obvykle nie je vysoká, navyše dotovaním autobusových spojov paralelných k vlakom dochádza k neefektívnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi.
 
Možno teda definova tieto hlavné nedostatky VOD v SR:
 
=> zo vzahu cestujúci - dopravca:
• nedostatočná nadväznos spojov,
• dlhé čakacie časy cestujúcich na prípoj,
• slabá informovanos o prepravných možnostiach (cestujúci musí sám kombinova spoje),
• slabá koordinácia dopravných výkonov vo verejnom záujme objednávaných samosprávami a štátom,
• v prípade meškania prípoje nečakajú,
• málo komfortné a málo kultúrne čakacie priestory pre cestujúcich,
• vežké vzdialenosti medzi prestupnými miestami jednotlivých subsystémov IDS,
• mnohokrát cesty medzi prestupnými miestami nie sú chránené pred nepriaznivými vplyvmi počasia,
• cestujúci je nútený kupova si cestovný lístok na každý spoj osobitne.
 
=> zo vzahu dopravca – dopravca:
• dopravcovia si navzájom konkurujú na paralelne dotovaných linkách,
• dopravcovia majú rozdielne prepravné poriadky,
• dopravcovia majú nekoordinované cestovné poriadky,
• mnohokrát prevláda strach medzi dopravcami z prevzatia dopravných výkonov (strach o prebratí tržieb), namiesto spoločnej snahy zvýši atraktívnos a následne i tržby VOD na úkor IAD.
 
=> zo vzahu štát – dopravca:
• slabá angažovanos štátu v oblasti riadenia dopravy ako celku,
• nedostatočné finančné prostriedky pre rozšírenú a kvalitnú ponuku dopravných prostriedkov na železnici.
 
=> zo vzahu VÚC – dopravca
 
• nedodržiavanie ustanovenia § 20 ods.5 zákona 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, podža ktorého pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti je potrebné zaisti odstránenie neúčelných paralelných trás a liniek a vytvorenie funkčnej nadväznosti VOD na železničnú dopravu, pričom v súbežnej doprave má prednos železničná doprava,
• kolidujúce snahy nevzda sa slabo vyažených vlakových spojení (dotovaných štátom) a zároveň financova súbežné autobusové spoje.
 
Svetovým trendom v doprave je eliminova nežiaduce účinky IAD pri zachovaní maximálne možného uspokojenia prepravných potrieb cestujúcich. Vo vyspelých krajinách je úspešným riešením vytvorenie IDS vo vežkých mestách a prímestských aglomeráciách.
 
4. Základné znaky a prvky IDS
 
IDS je dnes najúčinnejším spôsobom, ako lepšie využi a zatraktívni verejnú hromadnú dopravu osôb v regióne pre jej užívatežov. Podža čl. 2, písm. m) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave sa „integrovanými službami vo verejnom záujme v osobnej doprave“ rozumejú vzájomne prepojené dopravné služby vo vymedzenej geografickej oblasti s jednotnou informačnou službou, systémom predaja lístkov a harmonogramom dopravy. Ide teda o funkčné spojenie železničných dopravných služieb so systémom mestskej dopravy a prímestskej autobusovej dopravy do vzájomne prepojeného systému trás, liniek a spojov, uplatnením výhod jednotnej tarify, prepravných podmienok a spoločného cestovného dokladu.
 
Podstatou jednotného tarifného systému a súčasne aj najcitlivejším bodom IDS je prerozdežovanie tržieb, vybraných jednotlivými zúčastnenými dopravcami, pretože v IDS v dôsledku existencie jednotného univerzálneho prepravného dokladu platného v dopravných prostriedkoch rôznych dopravcov neexistuje priamy vzah medzi prepravnými službami, poskytnutými jedným konkrétnym dopravcom, a ním vybranými tržbami.
 
IDS je teda charakteristický:
 
• koordináciou spojov jednotlivých druhov dopravy,
• možnos cestova na jeden prepravný doklad a podža rovnakých pravidiel akýmkožvek dopravným módom,
• spoločným informačným systémom.
 
Základom pre vznik IDS je vzájomný dohovor medzi dopravnými podnikmi a objednávatežmi dopravných služieb v určitom regióne. Na základe neho sa niektoré kompetencie zúčastnených strán pri tvorbe liniek, siete, cestovných poriadkov a taríf, ako aj práce s verejnosou prenášajú na samostatnú organizáciu, zabezpečujúcu účelnú a dopravnú obsluhu regiónu bez toho, aby sama bola dopravcom (z pohžadu prevádzky, záujmov a dopravnej súaže musí pôsobi neutrálne). Táto organizácia zabezpečuje najmä nasledovné úlohy:
 
• prieskumy v doprave a prieskumy trhu,
• plánovanie liniek a siete vrátane zastávok a prechodov medzi rôznymi dopravnými módmi,
• návrhy cestovných poriadkov pre všetky linky napr. z pohžadu prípojov, doby jazdy, trvania prevádzky, ponuky kapacít a pod.,
• zmeny spoločnej tarify,
• rozdežovanie tržieb,
• dopravnú štatistiku,
• rozvoj jednotného informačného systému,
• reklamu a prácu s verejnosou,
• spoluprácu s orgánmi štátnej správy, samosprávy a so záujmovými združeniami vo všetkých otázkach, ktoré sa týkajú verejnej osobnej dopravy a územného plánovania vo vymedzenom teritóriu.
 
Základom pre spoluprácu partnerov v rámci IDS je systém zmlúv (základná zmluva o zásadných ciežoch, spoločenská zmluva o právnom postavení a úlohách spoločníkov a orgánov IDS, zmluva o rozdelení tržieb a zmluva o rozdelení strát).
 
a. Popis podsystémov IDS
 
Každý IDS sa skladá z nasledovných podsystémov:
• organizačno - ekonomického,
• tarifného,
• prepravného,
• dopravno-technického,
• informačného.
 
Podsystém organizačne - ekonomický
 
Organizačne - ekonomický podsystém reprezentuje štruktúru a procesy riadenia IDS. Organizačnú štruktúru ako prvky naplňujú na najvyššej hierarchickej úrovni mestá, obce, orgány štátnej a územnej správy ako objednávatelia dopravných výkonov, a dopravcovia, ako poskytovatelia dopravných služieb. Väzby medzi týmito prvkami predstavujú väzby priameho riadenia, koordinačné väzby, vlastnícke vzahy, obchodné vzahy, finančné a informačné toky. Hlavné procesy riadenia sú formulácia zákazky dopravnej služby, obchodno-organizačné zabezpečenie prepravnej zákazky, plánovanie a riadenie tržieb a úhrad, financovanie dopravnej zákazky a chodu IDS, organizačný rozvoj IDS.
 
Medzi hlavné zložky tohto podsystému patria:
 
• Legislatívny rámec IDS, t.j. zákony a smernice SR vymedzujúce právne pomery pre procesy IS. Významné okolie pre právne vymedzenie IDS predstavujú právne predpisy EÚ, ktorých ustanovenia sú postupne prijaté do národnej legislatívy.
• Záujmové územie IDS, t.j. teritórium, na ktorom je prevádzkovaná verejná hromadná doprava osôb formou IDS.
• Organizačné usporiadanie IDS, architektúra IDS v organizačnej rovine, t.j. usporiadanie subjektov IDS do určitej štruktúry, väzby v štruktúre, organizačné (riadiace) subjekty IDS.
• Financovanie IDS, t.j. sústava zdrojov financovania, príjemcov financovania, finančných tokov medzi zdrojmi a príjemcami, mechanizmy výpočtov pre jednotlivé finančné toky, krytie strát a úhrad.
 
V rámci tohto podsystému sa stanovujú a riadia finančné toky medzi subjektmi IDS, predovšetkým dežba tržieb z cestovného medzi dopravcami a toky finančných kompenzácií na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov dopravy, ktoré nie sú kryté tržbami z cestovného.
 
Systém prerozdežovania tržieb a nákladov v rámci IDS
 
Tržby IDS tvoria:
1. Tržby z cestovného,
2. Úhrady štátu,
3. Úhrady VÚC, miest a obcí.
 
Náklady IDS predstavujú:
1. Prevádzkové náklady dopravcov,
2. Prevádzkové náklady orgánov IDS ( administrátor),
3. Náklady na informačný systém,
4. Investičné náklady dopravcov,
5. Náklady na prípravu a rozvoj IDS.
 
Pre určovanie výšky tržieb z vybraného cestovného jednotlivým na IDS zúčastneným dopravcom a nevyhnutnej výšky úhrady platia nasledovné zásady:
 
1. Vybrané cestovné musí by rozdelené medzi jednotlivých dopravcov, zúčastnených na IDS v pomere nimi realizovaných výkonov; ak nie je možné tržbu rozdeli exaktne (predpokladom je zdokumentovaný úplný prehžad o vykonaných prepravách), kžúč sa stanoví napr. na základe pevného podielu v percentách (napr. pevné podiely podža príjmov jednotlivých dopravcov pred spolupráce), prevádzkových výkonov (napr. vozokilometre, vlakokilometre, miestokilometre), periodického výskumu prúdov cestujúcich apod.
 
2. Pre udržanie výšky tržieb z cestovného za užívanie služieb IDS v porovnaní s   úrovňou pred zavedením IDS, keď tržby boli závislé od ubehnutej vzdialenosti, musí výška tarify zosta sociálne únosná, aby IDS bol atraktívny pre cestujúcich a konkurencieschopný voči IAD.
 
3. Udržanie príjmov dopravcov z cestovného aspoň na úrovni pred zavedením IDS, t. j. prepravné tržby jednotlivých dopravcov za dopravné výkony, realizované v rámci IDS, by nemali by nižšie, ako keby výkony v rovnakom rozsahu títo dopravcovia poskytovali pred začlenením do IDS. To je obvykle dosiahnuté zlepšením prepravnej ponuky a nasledovným zvýšením záujmu o cestovanie v rámci IDS.
 
4. Výpočet výšky úhrady pre jednotlivých dopravcov v rámci IDS musí rešpektova prílohu nariadenia EP a Rady (ES) č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, kde sú uvedené Pravidlá uplatnitežné na úhradu v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 1 nariadenia. Podža prílohy úhrada nemôže prekroči sumu zodpovedajúcu čistému finančnému vplyvu, ktorý zodpovedá súčtu vplyvov, pozitívnych alebo negatívnych, z dodržiavania záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na náklady alebo výnosy poskytovateža služieb vo verejnom záujme. Vplyvy sa vyhodnotia porovnaním situácie, keď sú záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme splnené, so situáciou, ktorá by nastala, ak by záväzky neboli splnené. Vzahy medzi viacerými dopravcami riešia v tomto prípade obvykle zmluvy o rozdelení strát, ktoré používajú podža miestnych podmienok ako kžúč pomery vozokilometrov, miestokilometrov, prepravné výkony alebo stanovujú paušálne náhrady.
 
Podsystém tarifný
 
Podsystém tarifný zjednocuje sústavu cestovných dokladov a výšku taríf. Jednotný tarifný systém umožňuje používa cestujúcim jednu sústavu cestovných dokladov bez ohžadu na to, ktorí a kožkí dopravcovia fyzicky zabezpečujú ich cestu.
 
Podsystém tarifný predstavuje sústavu cestovných dokladov IDS a spôsob výpočtu ich cien, spôsob členenia záujmového územia vo vzahu k zvolenej tarife, predajný systém a systém vybavovania cestujúcich.
 
Medzi hlavné zložky tohto podsystému patria:
 
• Tarifné usporiadanie, t.j. spôsob rozčlenenia záujmového územia v závislosti na zvolenej tarife do územných častí – zón alebo časových intervalov tak, aby bola zabezpečená optimálna výška tržieb, finančná únosnos a spravodlivos pre cestujúcich.
 
• Tarifná sústava, t.j. sústava cestovných dokladov zodpovedajúca tarife v rozčlenenom obslužnom území, oblasti platnosti, konštrukcii taríf a podmienok použitia tarifných sadzieb.
Tarifa je sadzobník cien za jednotlivé prepravné výkony pri poskytovaní prepravných služieb a podmienky ich použitia. Rozoznávame: 
 
1. jednotné (plošné) tarify
2. výkonové tarify
 
Jednotné (plošné) tarify
 
Na základe jednotnej (plošnej) tarify sú poskytované cestujúcim cestovné lístky, ktoré platia nezávisle od dĺžky cesty.
 
Výhoda: žahká orientácia v cene cestujúceho
 
Nevýhoda: vysoká cena, diskriminácia cestujúcich na kratšie vzdialenosti
 
Výkonové tarify
 
Na základe výkonovej tarify sa vypočítavá cena cestovného vo väzbe k prepravnému výkonu.
 
Výkonové tarify sa delia na:
• zónovú
• časovú
• kilometrickú
• pásmovú
 
Zónová tarifa
 
Zónová tarifa spočíva v rozdelení záujmovej časti na pevné časti, t.j. zóny. Na území jednej zóny platí jednotná prepravná cena. Pre cesty cez viacej zón sa cestovné úmerne zvyšuje v závislosti od počtu prejdených zón.
 
Výhody: žahká aplikovatežnos na širokom území.
 
Nevýhody: pri kúpe cestovného lístka náročnejšia obsluha predajných automatov.
 
Časová tarifa
 
Pri časovej tarife je platnos cestovného lístka vztiahnutá len k dobe cesty a končí po uplynutí časového intervalu, pre ktorý bol cestovný lístok zakúpený. Pri určovaní časového intervalu platnosti cestovného lístka je nutné zosúladi jeho dĺžku s cenou. Krátka platnos cestovného lístka znevýhodňuje cestujúceho, dlhá dopravcu.
 
Výhody: Jednoduchos použitia pre cestujúcich, ktorí málo používajú IDS.
 
Nevýhoda: Nezohžadňuje čas čakania medzi prestupmi na spoje, predĺžené cestovné časy z dôvodu dopravných zápch, meškania spojov.
 
Kilometrická tarifa
 
Na základe kilometrickej tarify je odvodená cena cestovného lístka od počtu precestovaných kilometrov v dopravnom prostriedku z miesta nástupu až do miesta výstupu.
 
Výhody: Jednoduchos pri výpočte cestovného.
 
Nevýhoda: Je nepoužitežná pre variantné cesty ( Variantná cesta je cesta, ktorá nahrádza pôvodnú cestu na dosiahnutie cieža cesty).
 
Pásmová tarifa
 
Na základe pásmovej tarify je cena cestovného lístka odvodená od počtu precestovaných pásiem v dopravnom prostriedku z miesta nástupu až do miesta výstupu.
 
Výhody: Jednoduchos pri výpočte cestovného.
Nevýhoda: Je nepoužitežná pre variantné cesty.
 
Pre IDS sú vhodné časové a zónové tarify, nevhodné sú kilometrické a pásmové.
 
Podsystém prepravný
 
Podsystém prepravný zahrňuje prepravné podmienky uvedené v prepravnom poriadku.
V prepravnom poriadku IDS sú zahrnuté práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich, ktoré musia plati rovnako v každom dopravnom prostriedku IDS, t.j. každý dopravca zúčastnený na IDS musí prija všetky práva a povinnosti uvedené v prepravnom poriadku IDS.
 
Podsystém dopravno-technický
 
Podsystém dopravno-technický vytvára prostredie pre časovú a priestorovú harmonizáciu prevádzky liniek a konštrukciu cestovných poriadkov, optimalizáciu linkových vedení na území celého systému a pre kvalitatívnu a kvantitatívnu optimalizáciu v nasadených dopravných technológiách.
 
Hlavnými procesmi sú: zabezpečenie prepravných potrieb, optimalizácia linkového vedenia, koordinácia dopravcov, koordinácia prevádzky dopravy, optimalizácia prepravných kapacít dopravnej siete, zabezpečovanie a obnova vozového parku, určovanie výkonov dopravného systému, navrhovanie systému prestupných bodov a záchytných parkovísk.
 
Medzi hlavné zložky tohto podsystému patria:
• Prepravné potreby, t.j. potreba osôb premiestňova sa v rámci vymedzeného územia IDS. Sú vyjadrené ako spojenia medzi zdrojom a ciežom cesty a majú povahu parametrického vektora, charakterizovaného intenzitou, štruktúrou, priestorom, smerom a časom.
• Dopravná sie, t.j. súbor komunikácií, po ktorých sú vedené linky rôznych druhov dopravy.
• Cestovný poriadok, t.j. súhrn časových údajov dopravcov o prevádzkovaní dopravy
v určitom časovom období v rámci IDS.
• Technická základňa, t. j. dopravné prostriedky, dopravné cesty, dopravné zariadenia a objekty vrátane vybavenia pre prevádzkovanie dopravného podsystému.
• Výkony dopravného systému, t.j. dopravné a prepravné výkony.
 
Podsystém informačný
 
Základom a podstatou informačného podsystému IDS je jednotný cestovný poriadok, spoločný pre všetkých dopravcov, zúčastnených na IDS. Spôsob jeho komunikácie musí by zrozumitežný, jednoduchý a vypracovaný tak, aby požadované informácie ohžadom cesty boli pre cestujúceho vždy dostupné, keď ich potrebuje. Pri zavádzaní IDS, ale aj po zavedení musí by každému potenciálnemu cestujúcemu jasné, že v danom regióne existuje plne fungujúci IDS.
 
Účastníci IDS
 
IDS zahrňuje tri významné skupiny účastníkov:
 
Objednávatelia dopravných služieb, t.j. obce (mestá), združenia obcí, samosprávne kraje a štát. Zastupujú spotrebitežov, t.j. (cestujúcich) vo formulácii a zadávaní dopravných zákaziek. Kompenzujú dopravcom straty vyplývajúce z uplatnenia neekonomickej ceny cestovného a z chýbajúcej prepravnej frekvencie cestujúcich tak, aby preukázatežné náklady dopravy nemuseli by v plnej výške kryté príjmami z cestovného a nezbavili tak verejnú dopravu atraktivity voči cestujúcim v zmysle jej cenovej, kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovne a konkurencieschopnosti.
 
Dopravcovia, t.j. prevádzkovatelia dopravy a nositelia väčšiny výkonných dopravných funkcií v IDS.
 
Organizátori dopravy, t.j. subjekty, ktorých úlohou je koncepčne organizova, riadi, plánova, kontrolova a rozvíja hromadnú osobnú dopravu v danom regióne ako po stránke dopravnej, tak organizačnej a ekonomickej. Nositelia tejto funkcie sú špecializované inštitúcie k tomuto účelu zriadené obcami (mestami), združeniami obcí, samosprávnymi krajmi a štátom.
 
5. Stav IDS v samosprávnych krajoch a mestách SR
 
Na území Slovenska v súčasnosti prebiehajú prípravy IDS v Bratislavskom a Košickom samosprávnom kraji. V Žilinskom samosprávnom kraji prebieha spolupráca medzi dopravcami, ktorá má niektoré znaky IDS. V ostatných častiach Slovenska funguje VOD bez zavedenia IDS.
 
a. IDS v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len „BSK“)
 
Prvý pokus o zriadenie IDS na území Bratislavy odo dňa 1. novembra 1999 mal formu experimentu. Cestujúci získali možnos zakúpi si k predplatnému cestovnému lístku na MHD mesačný kupón v hodnote 50 Sk, s ktorým mohli využíva osobné a zrýchlené vlaky na prepravu po celom území Bratislavy.
 
Od 1. februára 2001 sa do projektu zapojila aj spoločnos Slovenská autobusová doprava š. p. (dnes Slovak Lines, a.s) prevádzkujúca prímestskú autobusovú dopravu.
 
Spoločnos Bratislavská integrovaná doprava, s.r.o. (ďalej len „BID“) bola založená v roku 2005 BSK (so 65% účasou) a Hlavným mestom SR Bratislava (s 35% účasou). Dňa 8.7.2009 prišlo k zmene právnej formy spoločnosti a BID sa stala akciovou spoločnosou. Hlavnou úlohou spoločnosti je príprava IDS na území BSK a jeho následné prevádzkovanie. Táto skutočnos vyplýva aj z Dohody o spolupráci pri realizácii IDS podpísanej v júni 2007 medzi BID, s.r.o., zastupujúcou záujmy hlavného mesta SR Bratislavy a BSK na jednej strane a účastníkmi – Dopravným podnikom Bratislava, a.s., Slovak Lines, a.s., Železničnou spoločnosou Slovensko, a.s. a Železnicami Slovenskej republiky na strane druhej. Dohoda je prejavom ochoty partnerov spoločným koordinovaným postupom postupne realizova samotný projekt IDS v podmienkach bratislavského regiónu.
 
Počas rokov 2005 – 2009 spoločnos vypracovala základné strategické dokumenty, ktoré určili podobu budúceho IDS.
 
Aktuálna úroveň prípravy IDS v BSK naznačuje možnos reálneho začatia činnosti IDS v regióne „Záhorie“ od 1.9.2012. V tejto súvislosti sa vykonáva v súčasnosti vo vzájomnej spolupráci medzi BID, BSK, mestom Bratislava a MDVRR SR, ako aj všetkými zúčastnenými dopravcami celý rad krokov v oblasti organizačnej, tarifnej i dopravnej (príprava zmluvy medzi koordinátorom a objednávatežmi dopravy a zmluvy medzi koordinátorom a dopravcami, stanovenie kžúča dežby tržieb medzi dopravcami, úprava alebo montហpalubných počítačov a označovačov, zriadenie dispečerského centra riadenia koordinátora, zjednotenie prepravných podmienok, emisia spoločných prepravných dokladov, koordinácia cestovných poriadkov, identifikácia a príprava eventuálnych stavebných úprav zastávok apod.) Praktické skúsenosti, získané pri zavedení IDS v BSK budú použité pri uplatnení IDS v ďalších mestách, aktuálne v Košiciach.
 
b. IDS v Košickom samosprávnom kraji (ďalej len „KSK“)
 
Stav IDS na území KSK je v štádiu projektovej prípravy. Od roku 2005 sa stretáva pravidelne pracovná skupina, kde sa prerokovávajú podmienky budovania infraštruktúry použitežnej na prevádzkovanie IDS.
 
V roku 2010 bola založená spoločnos ORID s.r.o., ktorá má funkciu koordinátora v rámci VOD.
 
c. IDS v Žilinskom samosprávnom kraji (ďalej len „ŽSK“)
 
V rámci ŽSK funguje spolupráca medzi Dopravným podnikom mesta Žilina, s.r.o. a Železničnou spoločnosou Slovensko, a.s., ktorá má niektoré znaky IDS (pásmová tarifa, spoločné výdajné automaty na cestovné lístky). Cestujúci v rámci cesty na železničnom úseku Rajec – Žilina a spä má možnos zakúpenia cestovného lístka platného aj na MHD so zvýhodnenou cenou. Systém však nemožno považova za plne funkčný.
 
d. IDS v ostatných samosprávnych krajoch SR
 
V ostatných samosprávnych krajoch SR momentálne neprebieha žiadna spolupráca medzi dopravcami pri VOD so znakmi IDS.
 
6. Ciele MDVRR SR v oblasti IDS
 
Ciežom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „MDVRR SR“), pokiaž ide o IDS, je postupne uplatňova IDS v regiónoch SR, kde je predpoklad uspokojenia prepravných potrieb v regiónoch s najväčšími prepravnými prúdmi cestujúcich smerom k regiónom s nižšími prepravnými prúdmi. Tieto systémy IDS musia by v jednotlivých regiónoch zavádzané tak, aby v konečnom dôsledku mohli by navzájom prepojené.
 
7. Rámcový návrh zavádzania IDS v najväčších mestách SR
 
Problematika verejnej osobnej dopravy je zákonne regulovaná v samostatných právnych predpisoch podža druhu dopravy, t.j.:
 
• §20 – 21 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach,
• §15 ods. 6 zákona 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, Zákon 488/2009, ktorým sa mení zákon 168/1996 Z.z. o cestnej doprave.
 
Uvedené zákony obsahujú niektoré ustanovenia ohžadom vytvárania systémov IDS, ale v skutočnosti málo motivujú VÚC k budovaniu IDS resp. chýba vôža budovania IDS v krajoch. Častým prípadom je, že VÚC slabo zabezpečujú nadväznos spojov a neriešia dopravnú obslužnos tak, aby bola zabránená súbežnos jázd jednotlivých liniek.
 
Na základe výsledkov projektu, ktorý v roku 2011 riešil VÚD Žilina pre MDVRR SR s názvom „Grafické zobrazenie existujúcich prepravných prúdov cestujúcich v prímestskej dotovanej autobusovej doprave a železničnej regionálnej osobnej doprave“, sa bude pri zavádzaní IDS v jednotlivých krajoch SR postupova v nasledovných krokoch:
 
1. MDVRR SR všemožne podporí aktuálne úsilie BID, BSK, mesta Bratislava, ako aj všetkých zúčastnených dopravcov o sprevádzkovanie IDS v regióne „Záhorie“ k 1.9.2012 a následne aj v ďalších regiónoch BSK. Získané skúsenosti využije pri spolupráci so stranami zúčastnenými na rozbiehajúcej sa príprave IDS na území KSK a tiež pri možnom rozširovaní fungujúcich systémov IDS aj na územia susediacich VÚC.
 
2. MDVRR SR na základe výsledkov štúdie prepravných prúdov v regionálnej preprave a po konzultáciách s VÚC zabezpečí od decembra 2012 prechod na taktový grafikon vlakov miestnej, resp. regionálnej osobnej železničnej dopravy na všetkých tratiach, kde existuje dostatočne mohutný prúd cestujúcich, s využitím kvóty dopravného výkonu Železničnej spoločnosti Slovensko, danej aktuálne platnou Zmluvou o prevádzkovaní dopravy na dráhe (30,3 mil. vlkm).
 
3. MDVRR SR počas roku 2012 pripraví zákon o verejnej doprave, ktorého dôležitou súčasou bude zavedenie inštitútu plánu dopravnej obsluhy štátu. Ten sa stane základom pre objednávanie železničnej osobnej dopravy, ako aj pre zakotvenie zásad tvorby IDS. Zákon v časti o IDS detailnejšie rozpracuje práva a povinnosti účastníkov IDS, spôsob prerozdežovania tržieb IDS medzi jeho účastníkov, nadradenos miestnej železničnej osobnej dopravy nad súbežnou prímestskou autobusovou dopravou v rámci IDS a iné. Základným zmyslom tejto časti pripravovaného zákona je dosiahnu vzájomnú kompatibilitu systémov IDS. MDVRR SR na základe tohto zákona a v intenzívnej komunikácii s jednotlivými VÚC (resp. v prípade funkčného IDS povereným organizátorom IDS, pôsobiacim na jeho území) zabezpečí prípravu tohto plánu dopravnej obsluhy.
 
4. Na základe plánu dopravnej obsluhy štátu MDVRR SR objedná výkony v železničnej doprave. Tá bude vykonáva najmä diažkovú železničnú dopravu (spojenie krajských miest a významných spádových centier s hlavným mestom štátu, ako aj týchto miest a centier medzi sebou navzájom); predpokladá sa, že miestna osobná železničná doprava bude vykonávaná len v miestach najvýznamnejších celkových prúdov cestujúcich.
 
5. VÚC vypracujú svoje plány dopravnej obsluhy, ktoré budú rešpektova plán dopravnej obsluhy štátu, najmä nebudú konkurova súbežnými autobusovými spojmi prevádzkovaným spojom miestnej železničnej osobnej dopravy, objednaným ministerstvom na základe plánu dopravnej obsluhy štátu; k najvýznamnejšiemu previazaniu systému spojov autobusovej a železničnej dopravy možno pristúpi za predpokladu vytvorenia systému IDS, najmä zavedenia jedného prepravného dokladu pre rôzne dopravné modality.
Autor: admin | Dňa: 14. 12. 2011 | 11916x prečítané | Spä
Príspevkov: 0 Zobrazi diskusiu | Prida príspevok | Zdroj: ROKOVANIA

Bookmark and Share     Informačný e-mail    Vytlači
 Najnovšie články - aktuality, reportáže
 Hlavné menu

Užívatežské meno (prezývka):

Heslo:




Registrácia nového čitateža!

 Sledujte nás na:

      

 Fórum
Železničné.info - Diskusné fórum

Železnice v Európe - Taliansko

Železničné trate - Mimoriadnosti na tratiach

Slovenské železnice - Meškanie vlakov

Železničné stanice - Stará Kremnička


Kožajové vozidlá - Motorové jedotky radu 813


Železničné.info - Železničné.info

Slovenské železnice - Nehody na tratiach

ĎalĹĄie prĂ­spevky »
 Inzercia
Nie sú žiadne inzeráty.
 Filmotéka
Rozlúčka s Uhrankou Prehraj
R 371 Horehronec Prehraj
Hanušovský viadukt 2Prehraj
498.104 Albatros na trati 131Prehraj
Tri pary v akciiPrehraj
GP 2011 ZvolenPrehraj
464.001 na DomiciPrehraj
Kačena - PLŽPrehraj
754.054 na mimoriadnom vlakuPrehraj
Oslavy storočnice trate 196Prehraj
 Vyhžadávanie
Vlož text:

 Štatistika
Tieto stránky boli vytvorené pomocou phpRS redakčného systému napísaného v PHP jazyku

php    mysql    apache    rss

Š ŽELEZNIČNÉ.INFO :: 2007-2018