Z histórie železničnej trate ŽSR 126 Žilina – Rajec
Výstavba miestnej železnice Žilina – Rajec mala nadväznosť na Košicko-bohumínsku železnicu (KBŽ) a Považskú železnicu. Dňa 20. decembra 1870 prišiel zo smeru od Tešína po prvý krát skúšobný vlak KBŽ do Žiliny. V roku 1883 bola otvorená prevádzka na ďalšej, Považskej železnici. Železnica umožňujúca hromadnú prepravu surovín a tovarov tak vytvorila nové možnosti rozvoja mesta a priemyslu. Čoraz viac sa však uvažovalo aj o vybudovaní železnice južným smerom Rajeckou dolinou cez mesto Rajec až do Prievidze.
Prvotné návrhy z čias otvorenia KBŽ uvažovali s vybudovaním úzkorozchodnej železnice, ktorá by viedla cez Rajec a končila by v Čičmanoch. Druhá alternatíva uvažovala s pokračovaním železnice až do Prievidze. Tento druhý projekt bol však finančne náročný, preto do úvahy prichádzal skôr prvý návrh. Úmysel na stavbu úzkorozchodnej železnice však ustúpil snahám o stavbu železnice s normálnym rozchodom, ktorá by viedla z Rajca do Nitrianskeho Pravna a Prievidze. V decembri 1895 dostal povolenie na prípravné práce pre stavbu železnice zo Žiliny cez Rajec a Nitrianske Pravno do Prievidze Pavol Ordödy. V júli 1896 dostal povolenie na prípravné práce pre výstavbu železnice Žilina – Rajec veľkostatkár Leopold Herber. Uvažovalo sa už len s traťou s normálnym rozchodom.
Výstavba železnice zo Žiliny do Rajca sa začala seriózne riešiť až v roku 1897, kedy bola založená účastinná spoločnosť miestnej železnice Žilina – Rajec. Na výstavbu miestnej železnice prispeli všetky mestá a obce ležiace v Rajeckej doline. Založením účastinnej spoločnosti a prispením miest a obcí finančnými príspevkami bol vyriešený problém financovania výstavby a mohli byť vypracované projekty a vykúpené pozemky. Trasu železnice ovplyvňovali názory, že železnice by mala viesť čo najďalej od obydlí, aby obyvateľov nerušila svojim hlukom. Predstavitelia jednotlivých obcí zase naopak chceli umiestniť zastávku čo najbližšie k obci, preto sa často muselo hľadať kompromisné riešenie. Napríklad obce Porúbka a Turie sa nevedeli dohodnúť na polohe železničnej zastávky a muselo rozhodnúť župné zastupiteľstvo.
Koncesiu pre výstavbu a prevádzkovanie železnice zo stanice KBŽ v Žiline do Rajca získal nariadením ministerstva obchodu č. 76142 z 10. novembra 1898 majiteľ firmy Vasútépitési és Üzemi Vállalat (Podnik pre stavbu a prevádzkovanie železníc) L. Arnoldi a jeho spoločníci J. Becker a L. Herber.
Práce na výstavbe železnice napredovali rýchlo, pretože trať neprekonávala žiadne väčšie prekážky, iba nad riečkou Rajčianka bolo potrebné postaviť štyri mosty. Trať takmer v celej dĺžke vedie po násype s najväčšou výškou 5 m. V staniciach boli postavené tri výpravné budovy, dve strážne stanovištia s čakárňou, dva čakárenské prístrešky, tri sklady a rovnako tri nákladiská. Na šírej trati boli vybudované dve strážne stanovištia. Zo 48 cestných krížení bolo 43 úrovňových a 5 prechádzalo pod traťou podchodom. Stavebná dĺžka trate je 21,285 km. Technické parametre zodpovedali podmienkam pre výstavbu miestnych tratí, minimálny polomer oblúkov bol 250 m a nápravový tlak bol určený na maximálne 10 t. Stavebné náklady dosiahli výšku 1,86 mil. korún a prvý slávnostný vlak po nej prešiel 10. októbra 1899.
Po otvorení bola prevádzka na miestnej železnici zmluvne odovzdaná spoločnosti KBŽ, pričom zisk sa delil napoly medzi KBŽ a účastinnú spoločnosť miestnej železnice. Dopravu na trati zabezpečoval parný rušeň triedy XII KBŽ (Budapest, 1899, výr. č. 1411), ktorému na KBŽ bolo pridelené inventárne číslo 530. ČSD ho neskôr označili ako 310.510. Tento rušeň bol v prevádzke až do roku 1927. Dopravu neskôr zabezpečovali rušne radov 313, 423, 433 a 534. Pre údržbu a bežné ošetrenie bola v Rajci postavená výhrevňa, ktorá organizačne patrila pod depo v Žiline.
Železnica prispela k rozvoju Rajeckej doliny a umožnila vznik a rozvoj nových podnikov. V roku 1911 bola zahájená prevádzka v cementárni Lietavská Lúčka a v Rajci bola otvorená súkenná továreň. Zvýšila sa ťažba dreva v okolitých lesoch. Vytvorili sa nové pracovné príležitosti, teda sa zvýšila zamestnanosť a životná úroveň miestneho obyvateľstva.
Za dobu svojej existencie trať zažila aj menej príjemné chvíle, nehody a poškodenia sa nevyhli ani tejto trati. Trať bola viac krát na viacerých miestach poškodená podmytím z dôvodu náhlych prívaloch dažďov. Tiež, ani vojnové udalosti neobišli túto trať. Na sklonku druhej svetovej vojny bol zo Žiliny vypravený zvláštny vlak do Rajca, ktorého úlohou bolo trať v celej dĺžke podmínovať a vyhodiť do vzduchu aj všetky mosty cez Rajčianku. K tomuto aj došlo dňa 10. marca 1945, kedy boli vo všetkých staniciach poškodené výhybky a vyhodené do vzduchu boli aj všetky mosty nad Rajčiankou.
Rajecká Anča 2012
Spomienkové jazdy na tejto trati majú svoju históriu. Prvá jazda historického vlaku sa uskutočnila pri príležitosti 90. výročia trate dňa 9. decembra 1989, kedy sa parný vlak o 9.30 h vybral zo Žiliny do Rajca a späť. Minulý víkend sa uskutočnili tohtoročné spomienkové jazdy motorovým vlakom, ktorý bol zložený z motorového vozňa M 131.1443 a prívesného vozňa Blm (ČSD 70 54 25-09 317-0).
Po príchode do Rajca som sa potešil. Obával som sa totiž hmly, ale tu bolo už krásne slnečno. Rozhodol som sa zájsť oproti vlaku idúcemu zo Žiliny, no už za Rajcom som zmenil svoje rozhodnutie. Rajecká dolina bola ešte zahalená hmlou, preto som sa vrátil tesne pred Rajec, kde som na historický vlak počkal.
Rajecká Anča 2012 pred Rajcom
Po prejdení vlaku som zašiel na stanicu v Rajci, kde bolo veľa ľudí, ktorí pricestovali historickým vlakom. Väčšinou išlo o rodičov s deťmi. Na odchod do Žiliny tu čakal motorový rušeň 771.020-5 so služobným vozňom. Po odchode manipulačného vlaku nasledovalo obiehanie prívesného vozňa.
V stanici po príchode
Obiehanie prívesného vozňa
Rozmýšľal som, či budem motorový vlak pri jeho návrate do Žiliny fotiť, alebo sa ním preveziem. Nakoniec som sa rozhodol previezť Rajeckou Ančou do Žiliny s tým, že naspäť do Rajca sa možno vrátim riadnym osobným vlakom. Pred odchodom do Žiliny sa vlak opäť naplnil vozenia chtivými, niektorí museli dokonca stáť. Krátko po mojom nastúpení sa vlak pohol.
Trať nie je dlhá a cesta ubiehala rýchlo. Hmla sa medzitým úplne rozplynula, takže som sledoval okolie. Okolité lesy hrali jesennými farbami, ktoré zvýrazňovalo slnečné počasie. Netrvalo dlho a boli sme v Žiline. Aj tu nasledovalo obiehanie a odstavenie súpravy historického vlaku. Pre cestujúcich bol v Budatínskom zámku v Žiline po oba víkendové dni pripravený ďalší sprievodný program, ale ja som dal prednosť sledovaniu železničnej prevádzky na žilinskej stanici.
Žilina
Hurvínek obieha
Odstavená súprava
Dnes do Rajca chodia motorové jednotky radu 813
Chvíľu som fotil a uvažoval čo ďalej. Do Rajca odchádzal osobný vlak, tak som si v automate kúpil cestovný lístok. Chcel som z Rajca ísť autom oproti Rajeckej Anči a spraviť nejaké traťové fotografie. Nakoniec som však do vlaku nenastúpil, ale počkal som na odchod historického vlaku, ktorým som sa vrátil do Rajca. Cestou späť som urobil pár záberov na zastávkach a staniciach, kde vlak zastavil. V Lietavskej Lúčke sme sa križovali s vlakom z Rajca do Žiliny.
Žilina zariečie
Križovanie v Lietavskej Lúčke
Rajecké kúpele
Opäť Rajec
M 131.1443 ako Rajecká Anča 2012
Po príchode do Rajca motorový vozeň opäť obiehal prívesný. Urobil som posledné zábery a pretože nasledovala dlhšia prestávka, rozhodol som sa svoj výlet v Rajci ukončiť. K dobrej nálade a spokojnosti cestujúcich v sobotu prispelo aj krásne slnečné jesenné počasie. Na záver zostáva už len poďakovať organizátorom akcie Rajecká Anča 2012. A o rok možno do videnia...
Použité literárne zdroje:
- Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999,
- Ing. Dušan Lichner, CSc.: Vlakom Rajeckou dolinou, ŽSR 1999.